PRÁVO je súhrn právnych noriem ako všeobecne záväzných pravidiel správania vyjadrených v osobitnej, štátom stanovenej forme (ústave, zákonníkoch, zb. zákonov), ktorých zachovávanie je vynútiteľné štátnou mocou. Právo vzniklo spolu so štátom, a to v čase najstarších civilizácií. Právo má svoju štruktúru, kt. tvoria 3 zložky: právne normy, inštitúcie, vedomie. P. normy: sú to pravidlá správania vystupujúce v podobe zákonov, nariadení, vyhlášok, či iných foriem práva. Upravujú vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ako aj medzi členmi spoločnosti a štátom. Predstavujú akýsi ideál, vzor želateľného správania sa, ktorý by mal každý dodržiavať. P. inštitúcie: pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem, aby mohol plniť svoje povinnosti a uplatňovať svoje práva. Zabezpečujú vynútiteľnosť práva. K týmto inštitúciám patria: sústava súdov (všeobecné, najvyšší, ústavný), prokuratúra, polícia, advokácia, notárstvo a iné orgány štátnej moci a správy. P. vedomie: predstavuje súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva, ktoré má buď jednotlivec al. istá skupina, či celá spoločnosť. PRÁVNA KULTÚRA: Na svete je veľa národov a štátov, ktoré sa združujú do civilizácií. Každá civilizácia funguje na základe určitej kultúry a uznáva určité rovnaké hodnoty, preto aj každej civilizácii zodpovedá určitý typ právnej kultúry, napr.: európsky, anglo-americký, náboženský, tradičný, socialistický a pod.


Zdroje európskej právnej kultúry: Grécka múdrosť, Kresťanská mravnosť, Rímsko právna vzdelanosť. Grécka múdrosť: Staroveký Gréci sa učili, ako dobre žiť a ako dobro činiť a do medziľudských vzťahov vnášali svetlo rozumu a umiernenosť srdca. Zanechali nám myšlienku občianskeho štátu – polis, myšlienku demokracie, učenie o rôznych formách vlády i predstavu o ideálnom štáte. Boli presvedčení, že šťastné sú len tie štáty, v ktorých sa zachovávajú zákony, spravodlivosť a slušnosť. Kresťanská mravnosť: Ježiš Kristus priniesol do ľudských vzťahov Nový zákon, ktorý hlásal pochopenie, odpustenie, súcit a toleranciu. Neskôr cirkevní otcovia – patres – najmä Aurélius Augustínus, zdôrazňovali slobodu ľudského srdca a svedomia, čím predznamenali vznik ľudských práv. Postupne sa formovala cirkev a s ňou aj cirkevné zákony označované ako kanonické právo. Rímsko právna vzdelanosť: Rímania vytvorili právo v dnešnom zmysle slova.