Po neúspešnom ozbrojenom zákroku kráľ opustil Londýn, odišiel do S-Angl. , kde začal zhromažďovať vojsko.
Druhé obdobie revolúcie (1642-1649)
V Anglicku vznikla občianska vojna. Krajina sa rozdelila na 2 nepriateľské tábory- kráľovský a parlamentný. Spojencom kráľa bola feudálna šľachta a anglikánske duchovenstvo. Na cele parlamentného tábora stal nová šľachta, obchodníci a bankári, patrili k presbiterianom- chceli moc panovníka obmedziť. Ďalšiu skupinu tvorili stredne vrstvy, s kt. spočiatku spolupracovala aj mestská a vidiecka chudoba. Náboženský patrili k indenpendentom. Boli za odstránenie feudalizmu. Parlamentná armáda pod vedením lorda Essexa bojovala veľmi slabo- obrat nastal až keď na celo nastúpil vidiecky šľachtic: Oliver Cromwell. Tato revolučná armáda zvíťazila v niekoľkých bitkách nad kráľom. Presbiteriani, kt. sa v priebehu vojen obohatili, dosiahli svoj ciel a revolúciu pokladali za ukončenú. Vidiecke a mestské ľudové vrstvy utvorili stranu levellerov, kt. si vytýčili vlastný program. Cromwell však ľudové hnutie kruto potlačil. V r. 1649 bol popravený kráľ a Anglicko bolo vyhlásené za republiku. 3.obdobie revolúcie (1649-1660)
Vládli indenpendenti vedení Cromwellom. V r. 1651-vydany zákon o moreplavbe, tzv.: navigačné akty. V r. 1653-Cromwell so súhlasom buržoázie nastolil vojenskú diktatúru a vládol prakticky bez parlamentu. Po jeho smrti-1658- bolo obnovene kráľovstvo. Obnovenie vlády Stuartovcov neznamenalo úplný návrat predrevolučných pomerov. Bol to kompromis medzi výsledkami revolúcie a silami starého režimu. Po vyhnaní Stuartovcov nastúpil na Anglicky trón Viliam III. Oranžský- Holandsky miestodržiteľ. Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou. Bol to parlamentný štát na cele s kráľom, ale skutočnú moc mal parlament. Revolúcia odstránila v Angl. feudálne zriadenie a umožnila rozvoj kapitalizmu.