Dejepis Anglická buržoázna revolúcia (1640-1660)

Predpoklady vzniku revol.: na začiatku 17.st. sa v Anglicku rozvinuli kapitalistické výrobné vzťahy, ale nie rovnomerne. V J a V oblastiach Angl. v poľnohosp. A remeselnej výr. už prevládal kapitalistický výr. spôsob , na S Angl. sa udržali feudálne vzťahy. Buržoázia a nová šľachta spočiatku podporovali panovníka, pretože im z toho plynuli obojstranne výhody. K vyostreniu rozporov viedol panovníkov absolutizmus a výsady feudálnej šľachty –boli prekážkou v rozširovaní výroby a obchodu. Stalo sa tak po nástupe dynastie Stuartovcov, kt. vládla v Angl., Škótsku a v Írsku. Stuartovci uplatňovali svoje záujmy bez ohľadu na parlament. Nove pomery sa prejavili v parlamente tým, že dolná snemovňa nadobudla väčší význam ako horná snemovňa. V dolnej sn. Zasadali príslušníci buržoázie a novej šľachty, v hornej stará šľachta. Parlament už nechcel povoľovať panovníkovi nove dane a bol proti zavadzaniu nových ciel. Napätie medzi kráľom a parlamentom vyvrcholilo za vlády Karola I., kt. zavadzal nove dane bez súhlasu parlamentu. Parlament sa postavil proti nezákonnému postupu Karola I., panovník však parlament rozpustil a od r. 1629 vládol úplné absolutisticky. Odpor proti samovláde potláčali násilím a väznením svojich odporcov. Náboženský odporcovia kráľa
Hlavou Angl. cirkvi bol kráľ. Stala statnou cirkvou, museli sa k nej povinne prihlásiť všetci Angličania. Cirkev vlastnila veľké pozemkové majetky. Buržoázia a nová šľachta sa snažili očistiť cirkev od zvyškov katolicizmu. Prívrženci tohto hnutia sa nazývali puritáni. Vznikli 2 puritánske strany, kt. sa líšili v názoroch na cirkevnú organizáciu i na spôsob vlády. Presbiteriani boli ochotní uzavrieť s kráľom kompromis. Indenpendenti boli proti statnej cirkvi, žiadali nezávislosť náboženských obci. Patrili sem menej bohatí majitelia manufaktúr a drobný obchodníci na cele s Oliverom Cromwellom. Prvé obdobie revolúcie (1640-1642)
Zásahy Karola I. do Angl. hosp. poškodzovali buržoáziu, novu šľachtu, aj široké vrstvy obyv., keď sa pokúšal zaviesť Angl. cirkev a absolutizmus na školách, vypuklo proti nemu na konci 30-tych rokov povstanie. Pretože Karol I. nemal ani vojsko, ani peniaze musel v r. 1640 zvolal parlament, aby získal prostriedky na potlačovanie povstania. Parlament sklamal kráľove nadeje. Opozícia dosiahla, že bez súhlasu parlamentu sa nesmie vzniesť žiadna nová daň, a že parlament sa môže rozpustiť len vtedy, ak o tom sám rozhodne. Medzi členmi parlamentu boli nezhody , kt. chcel kráľ využiť.

Po neúspešnom ozbrojenom zákroku kráľ opustil Londýn, odišiel do S-Angl. , kde začal zhromažďovať vojsko.
Druhé obdobie revolúcie (1642-1649)
V Anglicku vznikla občianska vojna. Krajina sa rozdelila na 2 nepriateľské tábory- kráľovský a parlamentný. Spojencom kráľa bola feudálna šľachta a anglikánske duchovenstvo. Na cele parlamentného tábora stal nová šľachta, obchodníci a bankári, patrili k presbiterianom- chceli moc panovníka obmedziť. Ďalšiu skupinu tvorili stredne vrstvy, s kt. spočiatku spolupracovala aj mestská a vidiecka chudoba. Náboženský patrili k indenpendentom. Boli za odstránenie feudalizmu. Parlamentná armáda pod vedením lorda Essexa bojovala veľmi slabo- obrat nastal až keď na celo nastúpil vidiecky šľachtic: Oliver Cromwell. Tato revolučná armáda zvíťazila v niekoľkých bitkách nad kráľom. Presbiteriani, kt. sa v priebehu vojen obohatili, dosiahli svoj ciel a revolúciu pokladali za ukončenú. Vidiecke a mestské ľudové vrstvy utvorili stranu levellerov, kt. si vytýčili vlastný program. Cromwell však ľudové hnutie kruto potlačil. V r. 1649 bol popravený kráľ a Anglicko bolo vyhlásené za republiku. 3.obdobie revolúcie (1649-1660)
Vládli indenpendenti vedení Cromwellom. V r. 1651-vydany zákon o moreplavbe, tzv.: navigačné akty. V r. 1653-Cromwell so súhlasom buržoázie nastolil vojenskú diktatúru a vládol prakticky bez parlamentu. Po jeho smrti-1658- bolo obnovene kráľovstvo. Obnovenie vlády Stuartovcov neznamenalo úplný návrat predrevolučných pomerov. Bol to kompromis medzi výsledkami revolúcie a silami starého režimu. Po vyhnaní Stuartovcov nastúpil na Anglicky trón Viliam III. Oranžský- Holandsky miestodržiteľ. Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou. Bol to parlamentný štát na cele s kráľom, ale skutočnú moc mal parlament. Revolúcia odstránila v Angl. feudálne zriadenie a umožnila rozvoj kapitalizmu.