Predpoklady vzniku revol.: na začiatku 17.st. sa v Anglicku rozvinuli kapitalistické výrobné vzťahy, ale nie rovnomerne. V J a V oblastiach Angl. v poľnohosp. A remeselnej výr. už prevládal kapitalistický výr. spôsob , na S Angl. sa udržali feudálne vzťahy. Buržoázia a nová šľachta spočiatku podporovali panovníka, pretože im z toho plynuli obojstranne výhody. K vyostreniu rozporov viedol panovníkov absolutizmus a výsady feudálnej šľachty –boli prekážkou v rozširovaní výroby a obchodu. Stalo sa tak po nástupe dynastie Stuartovcov, kt. vládla v Angl., Škótsku a v Írsku. Stuartovci uplatňovali svoje záujmy bez ohľadu na parlament. Nove pomery sa prejavili v parlamente tým, že dolná snemovňa nadobudla väčší význam ako horná snemovňa. V dolnej sn. Zasadali príslušníci buržoázie a novej šľachty, v hornej stará šľachta. Parlament už nechcel povoľovať panovníkovi nove dane a bol proti zavadzaniu nových ciel. Napätie medzi kráľom a parlamentom vyvrcholilo za vlády Karola I., kt. zavadzal nove dane bez súhlasu parlamentu. Parlament sa postavil proti nezákonnému postupu Karola I., panovník však parlament rozpustil a od r. 1629 vládol úplné absolutisticky. Odpor proti samovláde potláčali násilím a väznením svojich odporcov. Náboženský odporcovia kráľa
Hlavou Angl. cirkvi bol kráľ. Stala statnou cirkvou, museli sa k nej povinne prihlásiť všetci Angličania. Cirkev vlastnila veľké pozemkové majetky. Buržoázia a nová šľachta sa snažili očistiť cirkev od zvyškov katolicizmu. Prívrženci tohto hnutia sa nazývali puritáni. Vznikli 2 puritánske strany, kt. sa líšili v názoroch na cirkevnú organizáciu i na spôsob vlády. Presbiteriani boli ochotní uzavrieť s kráľom kompromis. Indenpendenti boli proti statnej cirkvi, žiadali nezávislosť náboženských obci. Patrili sem menej bohatí majitelia manufaktúr a drobný obchodníci na cele s Oliverom Cromwellom. Prvé obdobie revolúcie (1640-1642)
Zásahy Karola I. do Angl. hosp. poškodzovali buržoáziu, novu šľachtu, aj široké vrstvy obyv., keď sa pokúšal zaviesť Angl. cirkev a absolutizmus na školách, vypuklo proti nemu na konci 30-tych rokov povstanie. Pretože Karol I. nemal ani vojsko, ani peniaze musel v r. 1640 zvolal parlament, aby získal prostriedky na potlačovanie povstania. Parlament sklamal kráľove nadeje. Opozícia dosiahla, že bez súhlasu parlamentu sa nesmie vzniesť žiadna nová daň, a že parlament sa môže rozpustiť len vtedy, ak o tom sám rozhodne. Medzi členmi parlamentu boli nezhody , kt. chcel kráľ využiť.