Elektronika Elektrónky a výbojky

Elektronky - suciastky, kt. cinnost je zalozena na prenose e- medzi A a K. Emituju sa v K a dopadaju na A. Elektr. zachytene na A vytvaraju anodovy
prud elektronky. Podm.: A musi mat vzhladom na K kladne U (anodove
napatie Uak) a K musi emitovat elektrony. Na elektron, ktory je blizko pri K
posobi zrkadlova sila, kt.musi prekonat, inak ho vrati naspat do K. Energia
spotrebovana na emisiu el. z K sa nazyva vystupna praca. Emisia - forma
energie dodana katode: 1.tepelna - Vznika zahrievanim K, ta sa zohrieva
prechodom prudu zeraviacim vlaknom, moze byt priama alebo nepr.;
2.svetelna - Na K dopada ziarenie, fotokatoda emituje elektrony: a) prud je
priamo umerny svetelnemu toku, b) frekvencia ziarenia sa rovna vystupnej
praci; 3. sekundarna - Po dopade sa elektony odrazaju (vytvaraju prim.
prud), ktore z povrchovych atomov vyrazaju elektr. (vytvar. sek. prd);
4.vlastna - Vznika posobenim silnych elektrickych poli, ktore strhavaju z
povrchu mat. elektrony. Cinnost katody - na el. posobi pritazliva sila A,
zrkadlova sila, pri malej vzdial. od K sa sily vyrovnavaju, el. zastavuju,
vytvaraju priestorovy naboj Priestorovy naboj - zabranuje dalsim el. vystupovat z K ak A neodcerpava el. Dioda (vakuova) - najjed. elektronka,
sklada sa z A a K zavarenej vo vycerpanej banke. Pouzivala sa ako
usmernovac. CHAR: Ak je na anode zap. nap. dioda nevedie prud. Trioda –
vznikne vlozenim dalsej elektrody (riadiacej mriezky), medzi A a K. Ak je
potencial mriezky rovn. ako pot. K, anodova char. ma rovnaky priebeh ako
char. diody. CHAR: urcuje dovolenu anodovu stratu (Pa). Tetroda – vznikne
vlozenim dalsej tienacej mriezky (G2) medzi riad. mriezku a A. Pouz. sa len
zvazkova tetroda. CHAR: ohranicuju oblast zap. diferencialneho odporu
tetrody v urcit. prac.oblasti Pentoda - elektronka s troma mriezkami (riadiaca,
tieniaca, brzdiaca) Vysielacie elektronky - prisposobene na velke vykony,
treba vsak chladit A chladiacimi rebrami. Male elektronky (strata par kW)
maju prirodzene chladenie. Vacsie - nutene chladenie, anodova strata 50kW
- vzduchove chladenie, an. strata >50kW - vyparne chladenie. Medena A
elektronky ma chladiaci plast, ponoreny do destilovanej H2O. Chladenie je
velmi ucinne. Koaxialne triody a tetrody - elektrody, priv. kont. a izolacny
plast usporiadane suosovo okolo pozdl. osi elektr. Vybojky - ich elektrody
su umiest. v sklen.

rurke zaplenej zriedenym plynom (neon, dusik), cinnost
je zalozena na prenose naboja, kt. vznikol ionizaciou prostredia medzi A a K
Posobenim roznych energii (sv., tep.) nastava ionizacia urciteho poctu
molekul plynu na elektony a kladne iony a ich rekombinacia. Pri vhodnom
tlaku plynu a pri pos. silneho elektr. pola vznika tlejivy vyboj - tlejivky. S tlejivkou musi byt v serii vzdy odpor, kt. obmedzuje prud. Navesne tlejivky
-pouz. ako kontrolky je rezistor zab uz v patici.Fotonasobic - pouziva sa na
zosilnovanie emisneho prudu fotokatody. Pouziva sa pri tom sekundarna
emisia. Ziarenie, kt. dopada na fotokatodu, vyvola emisiu el., kt. su
urychlovane kladnym napatim prvej dynody D1. Sek. el., emitovane prvou
dynodou, su urychlovane druhov dynodov, kde opat vyvolaju sek. emisiu atd.
Zaporny naboj prechadza prac. rezistorom s odporom niekolko MW ku klad.
polu zdroja. Na prac. rezistore vznika nap. umerne okamzitemu poctu
elektronov zachytenych anodov.

Zdroje:

Kniha elektroniky pre 2.ročník stredných škôl -