Andrej Radlinský životopis

Medzi budovateľmi slovenskej národnej kultúry a bojovníkmi za práva Slovákov v 19.storočí význačné miesto patrí Dr. Andrejovi Radlinskému. Pochádzal z Dolného Kubína (narodil sa 8. júla 1817), jeho matka bola dcérou brata Antona Bernoláka, po gymnaziálnych štúdiách v Ružomberku, Kremnici a Budíne, po filozofii v Trnave sa pripravil na kňazstvo vo viedenskom Pázmaneu. Po vysvätení za kňaza v roku 1841 pôsobil ako kaplán v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach a Banskej Štiavnici (1843 – 1849), odkiaľ musel tajne utiecť ako „pansláv“ v revolúcii roku 1848 do Viedne. Tu bol redaktorom vládnych Slovenských novín spolu s Danielom Richardom. V rokoch 1850 – 1861 pracoval v Budíne ako prekladateľ krajinského zákonníka. Posledných 18 rokov svojho života bol farárom v Kútoch na Záhorí, kde aj zomrel 26. apríla 1879.

Keď Radlinský nastupoval do verejného života, kryštalizovala sa otázka spisovnej slovenčiny, v ktorej prezieraví rodoľubovia videli nenahraditeľný prostriedok na zachovanie života národa. Radlinský prijal Štúrovu opravenú slovenčinu, hoci pod tlakom Bachovej politiky za istý čas taktizoval so „staroslovenčinou“ spolu s Jánom Kollárom. Ale už roku 1851 na schôdzke v Bratislave, s Hurbanom, Hodžom, Štúrom, Palárikom, Závodníkom sa pričinili o definitívne schválenie strednej slovenčiny. Tieto zmeny stanoviska boli u Radlinského diktované národnými záujmami.

Celý Radlinského život charakterizuje bohatá vydavateľská a organizačná činnosť. Už ako Štiavnický kaplán začal vydávať Poklady kazateľského rečníctva (1848 – 1853), zbierky básní na nedele a sviatky, ako pastoračnú pomôcku pre oltárnych bratov. Vyšli z nich štyri zväzky. Istotne to bol aj prejav úcty voči svojmu bývalému profesorovi vo Viedni Antonovi Palšovičovi, keď vydal v 18 zväzkoch zbierku jeho 653 kázní pod názvom Všenáuka kresťansko katolická ako aj Kázne sviatočné a príležitostné toho istého autora v troch zväzkoch. Pre zblíženie s východnými bratmi uverejnil roku 1851 zbierku ruských kázní Sobranije ruskich propovedej a pridal k nim rusko-nemecko-latinský slovník, ktorý mal uľahčiť ich čítanie. Ako pastoračne činný kňaz si dobre uvedomoval dôležitosť cirkevného spevu pre zintenzívnenie náboženského života.

Za pomoci Tichomíra Milkina na základe Hollého spevníkov vypracoval a roku 1874 vo Viedni vydal spevník Wsseobená Sbierka cirkewných katolíckych pesniečiek slowenských.

Z hľadiska ľudovýchovného treba osobitne oceniť šesť zväzkov Radlinského Prostonárodnej bibliotéky (1852 – 1857), ktorá mala článkami od rôznych národov poučovať pospolitý ľud o prírodných vedách- hvezdárstve, zemepise, prírodopise, fyzike, ale aj o dobrej výchove. Ba dávala čitateľom do rúk aj vianočné spevohry od Emmanuela a Sasinka.

Veľký vplyv mal na slovenské myslenie týždenník Cyrill a Method (1. číslo vyšlo 14. marca 1850), vydávaný Radlinským za redakcie Jána Palárika. Prehlboval náboženské vedomosti, prebúdzal národné povedomie a propagoval spojenie kresťanských vyznaní na Slovensku. Od roku 1857 Katolícke noviny splynuli s Cyrillom a Methodom. Význam časopisu stúpol, keď mal v rokoch 1859-1861 prílohu Priateľ školy a literatúry, ktorá na platforme pedagogických a literárnych záujmov združovala pracovníkov obidvoch vierovyznaní. Prispel k stabilizácii slovenčiny, k rozvetveniu literárnej tvorby. V literárnej časti Priateľa Radlinský prvý u nás zaviedol rubriku o divadle. V nej poukázal na výchovný význam ochotníckych predstavení, hodnotil dramatickú tvorbu a vyslovil potrebu stálej scény na Slovensku. Nie menej podnetná bola ďalšia literárna príloha Cyrilla a Methoda - Slovesnosť (1863-1865). Radlinský v nej uverejňoval príspevky z histórie, ako aj literárnej a hudobnej kritiky. Nesmieme zabudnúť ani na Tatran, letopis na rok 1861, s pestrým obsahom pedagogickým, vedeckým, zábavným i politickým.

Radlinský bol aj neúnavným a nápaditým organizátorom. Nie nadarmo sa občas odvolával na svojho „praujčeka“ Antona Bernoláka. Ako mladý budínsky kaplán spolupracoval s M. Hamuljakom v Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. V Banskej Štiavnici založil nedeľnú školu, knižnicu, Sporiteľnicu kresťanského milosrdenstva, Ženský spolok, Slovenskú besedu i Slovenské divadlo. Aktívne sa zúčastnil na zhromaždení v Čachticiach (1847). Mnohými článkami požadoval rozvoj národného školstva, výstavbu železníc a tovární, aby sa tak dvíhala sociálna úroveň národa. Radlinský bol správcom výboru, ktorý sa postaral o postavenie pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode(1854). Okolo Memoranda rozvinul široko založenú činnosť (1861). Matica slovenská (1863) a slovenské gymnáziá mali v ňom priebojného propagátora i podporovateľa. Životným dielom Radlinského je spolok svätého Vojtecha, o ktorom sme už hovorili.

Historické danosti v Uhorsku a láska k slovenskému národu priviedli Radlinského aj na pole politiky. Roku 1849 bol členom vyslanectva u cisára vo Viedni, ktoré žiadalo, aby Slovensko bolo uznané ako korunná krajina. Šarišskou akciou (1850) chcel spresniť východnú hranicu slovenského etnika. Stál pri zrode Pešťbudínskych vedomostí (1869).

Mal aktívny podiel na parlamentných voľbách v rokoch 1861, 1865, 1869 v spolupráci zo svojim priateľom Alexandrom Dobrianskym. Jeho cesta na etnografickú výstavu v Moskve roku 1867 bola reakciou na rakúsko- maďarské vyrovnanie.

A napokon vyzdvihnime Radlinského dielo, ktoré je pre nás z náboženského hľadiska najhodnotnejšie – Nábožné výlevy. Po prvom vydaní roku 1850 doteraz sa dožili 14 vydaní a boli preložené aj do nemčiny a maďarčiny. Boli roky, keď sa dostali medzi veriacich v počte 50 000 exemplárov. Nábožné výlevy boli po dlhé desaťročia skutočnou encyklopédiou náboženských vedomostí. V nich si slovenskí katolíci dopĺňali základné náboženské vedomosti, čo im dala škola, prenikali do krás liturgie, posilňovali svojho ducha modlitby, oduševňovali sa pri bohoslužbách spievaním chrámových piesní, poznávali cirkevné dejiny, na príkladoch svätých mužov a žien nachádzali povzbudenie v úsilí po kresťanskej dokonalosti, a tak sa stávali čoraz živšími údmi Božieho ľudu. Okrem čisto náboženskej funkcie mala táto modlitebná kniha nesporný význam aj pre udržanie slovenského jazyka a zaslúžila sa aj o rozšírenie spisovnej slovenčiny v našom národe, ináč rozdelenom na mnohé nárečia.

Spolok sv. Vojtecha a Nábožné výlevy navždy zabezpečia Radlinskému čestné miesto v dejinách slovenských katolíkov.