Pri otáčaní posúvala skrutka vodu pozdĺž svojho závitu, pričom sama vpred nepostupovala.
Tento dômyselný mechanizmus sa v niektorých krajinách používa doteraz. Dlho však nikoho nenapadlo skrutku využiť nielen na čerpanie vody, ale aj na upevňovanie. Stredovekí stolári a tesári používali na zmontovanie nábytku a drevených konštrukcií budov drevené kolíky alebo kovové kliny. Až v 16. storočí sa začali vyrábať klince so závitom, ktoré lepšie držali. To už bol iba krôčik k vzniku skrutky. Skrutky sa začali všeobecne používať na upevňovanie až na konci 18. storočia, keď prišli na metódu, ako ich lacno vyrábať.

Malá námaha veľké činy
V oblasti mechaniky skúmal Archimedes podmienky rovnováhy niekoľkých síl. Objavil páku, ktorá umožňuje dvíhať veľké bremená malou silou pomocou najjednoduchšieho mechanizmu. Toto opisuje vo svojom diele „O pákach“. S týmto objavom je tiež spojený jeho výrok: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Kráľ Hieronom ho požiadal, aby dokázal, či nepatrnou silou možno zodvihnúť veľké bremeno. Archimedes to vyskúšal na nákladnej lodi, ktorú mohol na breh vytiahnuť len veľký počet ľudí. Nariadil, aby na loď nastúpilo veľa ľudí a aby bola zaťažená obvyklým veľkým nákladom. Zaujal miesto neďaleko od brehu a bez veľkej námahy, vlastnými rukami pomocou kladkostroja, ľahko a bez porušenia rovnováhy vytiahol loď. Zaviedol tiež jeden z najdôležitejších pojmov statiky, ktorý bol neskôr pomenovaný ako „moment sily“. Definoval ťažisko telesa ako bod, v ktorom stačí teleso upevniť, aby zostalo v rovnováhe v akejkoľvek polohe. Zaoberal sa podmienkami plávania telies a venoval sa i optike. Túto problematiku objasňuje vo svojom diele „Katoptika“. Zmieňuje sa tu o odraze svetla a lome svetla vo vode a vo vzduchu, o dúhe a o vlastnostiach guľového zrkadla, pomocou ktorého sa dajú zapáliť predmety. Archimedove pazúry
V rokoch 213 – 212 pred Kr., počas druhej púnskej vojny, obkľúčili Syrakúzy Rimania pod vedením vychýreného vojvodcu Marca Claudia Marcella. V tom období vynašiel Archimedes dômyselné zbrane, vďaka ktorým ostrovania asi dva roky odolávali útokom nepriateľa. Filozof Plutarchos o tom píše: „Keď Rimania zaútočili, v Syrakúzach zavládlo zdesenie a úzkostlivé ticho. Archimedes a jeho pomocníci však spustili stroje. Súčasne sa z hradieb nad rímske lode vysunuli ťažké trámy a silou zhora ich potápali do hlbín. Železnými hákmi, podobajúcimi sa jastrabím pazúrom, loď zachytili, zdvihli ju do výšky a potom ju vrhli o mestské hradby či späť do vody.“ Pomocou parabolických zrkadiel zasa dokázal zapáliť rímske lode v dostatočnej vzdialenosti od mestského opevnenia.