Aby zabezpečil bezpečnejšie zaobchádzanie s nitroglycerínom, skúšal doňho pridávať rozličné látky. V laboratóriu strávil častokrát aj celú noc, pretože zastával svoju myšlienku: „Môj domov je tam, kde pracujem a ja pracujem všade.“
Čoskoro objavil, že zmiešaním so silicou sa mení roztok na hmotu, z ktorej možno vytvarovať valčeky vhodné do navŕtaných dier. V roku 1867 si dal túto zmes patentovať pod názvom dynamit. K nemu ešte vynašiel detonátor (rozbušku). Tento vynález bol zhotovený v tom čase ako vrták s diamantovou korunou a začala sa používať pneumatická vŕtačka. Tieto objavy rapídne znížili náklady spojené s odstrelom skál, razením tunelov, stavbou kanálov a s inými konštrukčnými prácami.

Najbohatší európsky tulák
V roku 1865 jeho fabrika v Krümmeli pri Hamburgu, v Nemecku, exportovala dynamit do ostatných krajín v Európe, Amerike a Austrálii. Počas niekoľkých rokov založil závody a laboratóriá na viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinách. Vynikal ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky. Svojím kapitálom sa podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelov v Rusku, ktorá v Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadiť majetok, ktorý bol po jeho smrti odhadovaný na 33 miliónov švédskych korún a rozptýlený bol v ôsmich európskych krajinách. Nobel bol aj vášnivý cestovateľ. Aj keď žil v Paríži, väčšinu života strávil nepretržitým cestovaním. Viktor Hugo ho raz opísal ako: „najbohatšieho európskeho tuláka“. Keď necestoval alebo nebol zamestnaný obchodmi, intenzívne pracoval v mnohých laboratóriách. Najprv v Štokholme a neskôr v Hamburgu, Ardeer (Škótsko), Paríži a Sevrane (Francúzsko), Karlskoge (Švédsko) a v San Reme (Taliansko).

Súkromný život
Intenzívna práca a cestovanie mu nedávali čas pre súkromný život. V 43 rokoch sa cítil ako starý muž. V tom čase podal do novín inzerát: „Zámožný, vysoko vzdelaný starší gentleman hľadá dospelú dámu, skúsenú v jazykoch, ako sekretárku a správkyňu domu.“ Prihlásila sa Rakúšanka kontesa Bertha Kinsky. Krátko potom, čo začala robiť pre Nobela, sa rozhodla vrátiť do Rakúska a vydať sa za grófa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfréd Nobel a Bertha von Suttner ostali priateľmi a občas si písali listy. Po rokoch začala Bertha von Suttner stále viac kritizovať preteky v zbrojení. Napísala známu knihu Zložte zbrane a stala sa prominentnou osobou v mierovom hnutí.