- G Brno, filológia na KU, poštový úradník
Slezské písne - v tejto zbierke sa venuje otázkam národného a sociálneho života na Morave pred I. sv. vojnou. Prevažujú sociálne básne, ale nachádzame tu aj osobné. Vo svojich básniach sa vyjadruje proti germanizácii, proti útlaku, ktorý symbolizovali majitelia ostravských baní a tovární.
- všetky jeho diela pochádzajú zo Sliezska, kde sa prejavovala germanizácia a sociálny útlak.
b. Ondráš - básen s regionálnou tematikou, viaže sa k Lysej, Ratiboru, Frýdlantu. Podobným hrdinom ako u nás Jánošík bol u nich Ondráš. Autor nacrtáva život pod Lysou a túžbu Ondráša napravit krivdy na nich páchané.
b. Ostrava - sociálna básen
„Chléb s uhlím beru si do práce,
z roboty jdu na robotu,
pri Dunaji strmí paláce
z krve mé a z mého potu."
Autor tu kritizuje postavenie baníkov na Ostravsku.
Druhou tematickou oblastou Bezrucovej poézie sú postavy z ludového prostredia. V ich osudoch vyjadril obraz velkej ludskej biedy.
- skutocnost vyjadroval priamo a bezprostredne, ale v jeho veršoch nachádzame aj metafory, symboly, synektoty.
Marycka Magdonova - básen, ktorá opisuje osud prostých, obycajných, jednoduchých ludí. Hl. postava žije v biede, svoj život tragicky ukoncila.
Ostrava - zlé sociálne pomery a tažký život baníkov, ich utlácanie. Robotníci pracovali za tažkých podmienkach, nicili si zdravie, stratili roky mladosti a panstvo sa len smialo. V závere je zúctovanie s panstvom /viera v lepšiu budúcnost/. Atmosféra je pochmúrna.
"prijde den, z dolu jde planem a dým/prijde den, zúctujem spolu!"
Jen jedenkrát - vyjadruje sa o postave zbojníka, ktorý bol v Beskydách považovaný za moravského Jánošíka. Hoci bol opatrovatelom ludu a národa, nezabudol obcas pripomenút ani vlastnú drámu ludského osamotenia, v ktorom len co sa zableskne žiara lásky rýchlo aj zhasne.
Bezrucova úzka zrastenost s utrpením vlastného národa - ci presnejšie, jeho malej casti v Sliezsku, ktorej už-už hrozila záhuba (vyjadril to v básni 70 000) - zabránila básnikovi, aby mohol výraznejšie vyslovit osobné problémy. Hoci bol ospevovatelom ludu a národa, nezabudol obcas pripomenút ani vlastnú drámu ludského osamotenia, v ktorom len co sa zableskla žiara lásky, rýchlo aj zhasla (Jen jedenkrát).
Z estetickej stránky je Bezrucovo básnické dielo mnohotvárne. Bezruc bol lyrikom, ale súcasne používal formy klasických baladických útvarov. Hoci vyjadroval skutocnost priamo a bezprostredne, nachádzame v jeho veršoch aj metafory, symboly, synekdochy a pod.

Používal síce niektoré tradicné výrazy a siahol aj po pojmoch antického bájoslovia, ale do umeleckej roviny povýšil slová lašského nárecia .
Literárna história dnes ocenuje Bezrucovu básnickú tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji ceskej sociálnej poézie 20. storocia.
Slovenská literárna moderna sa rozvinula približne v rokoch 1905 - 1918. Na jej formovaní sa zúcastnilo niekolko básnikov a kritikov. Príslušníci slov. literárnej moderny uverejnovali svoje práce v casopisoch Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohlady. Básnici hladali tvorivé zdroje v diele romantického literárneho pokolenia. Má mnoho príbuzných crt s európskym symbolizmom a impresionizmom.
Na zac. 20. storocia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom case vstupovala do verejného a spolocenského života, si uvedomovala, že ponatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadrit všetky rozporné stránky skutocnosti.
Básnici uverejnovali svoje diela v casopisoch: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohlady. Básnici slov. literárnej moderny hladali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Krála, Andreja Sládkovica, Jána Bottu. Ale neboli lahostajní ani voci tradícii, ktorú predstavoval, P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Slovenská liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabicné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných crt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovatelom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), cím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slancíková -Timrava, J. G. Tajovský). A konecne stretávame sa v nej s tzv. básnami v próze alebo s lyrickou prózou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Peter Bezruč životopis