Gaius Julius Caesar /100-44 pred Kr./, potomok patricijskej rodiny,
bol najväčším vojvodcom a štátnikom svojej doby. Táto silná, vynikajúca osobnosť
formovala dejiny svojho storočia. Za jeho vlády sa v Ríme uskutočnil prechod
od starej republiky k novej monarchii. Zásluhy o štát zatieňovali jeho slabosti.



Gaius julius Ceasar bol potomkom váženého, ale schudobneného starorímskeho rodu Iuliovcov a narodil sa r. 100 pred Kr. Mladý patricij dostal rozsiahle vzdelanie a vyrastal v dobe, keď územie ovládané rímskou vojenskou mocou siahalo ďaleko za stredomorskú oblasť na sever, východ a juhovýchod. Vnútorný spoločenský poriadok v Ríme sa však už dávnejšie otriasal v politických krízach a zmietal sa vo víre úplatkárstva, sprisahaní a občianskych vojen.
O moc bojovali dve skupiny, ktoré sa navzájom prenasledovali a usilovali sa navzájom zlikvidovať: senátna strana optimátov /k najlepším patriacich/, ktorá bola nepriateľkou reforiem a populári /strana ľudu/, no boli medzi nimi aj muži s vysokou hodnosťou. Caesar bol už v mladosti blízky populárom. Veľmi mladý sa oženil s dcérou jedného z najhorlivejších prívržencov Maria, ktorý zomrel r. 86, čím sa zamiešal do sporov medzi víťazným diktátorom Sullom a prívržencami Maria. Bol vyobcovaný, prenasledovaný, napokon omilostený a poslaný na vojenskú službu do Malej Ázie.
Do dejín vstúpil v r. 78, keď sa po Sullovej smrti vrátil do Ríma. Systematicky si začal vytvárať podmienky, aby neskôr mohol prevziať najvyššie funkcie v štáte a nepohrdol nijakými vtedy bežnými prostriedkami, medzi ktorými boli vysoké úplatky na dennom poriadku. Caesarova úradnícka kariéra sa začala začiatkom šesťdesiatych rokov. Ako edil, zodpovedný o.i. aj za usporadúvanie verejných slávností a hier, usiloval sa v znamení hesla Chlieb a hry! Udržať si priazeň obyvateľstva pomocou dostatočného hmotného zásobovania a skvelých slávností. S podporou Crassusa a s masovou podporou rímskeho obyvateľstva zvolili Caesara r. 63 za najvyššieho kňaza - pontifex maximus - a tak sa dostal na čelo kolégia kňazov. R. 62 dostal hodnosť prétora, najvyššieho úradníka, ktorému prislúchal výkon súdnej právomoci v Ríme a r. 61 odišiel do Južnej Hispánie ako miestodržiteľ provincie. Teraz mal už taký veľký vplyv, že sa mu podarilo taktickým ťahom uzavrieť s oboma súpermi Pompeiom a Crassom tajný zväzok, triumvirát a zastrašiť senát /r.60/. Bez súhlasu týchto troch mužov sa v štáte nesmelo nič stať. Roku 59 sa Caesar ako konzul stal pánom Ríma.