Ivan Krasko: životopis
(1876-1957)
Lukovište(Gemer) - Bratislava(poch. Lukovište)
TENTO REFERÁT VZNIKOL NA ZáKLADE REFERÁTU OD ESET-A,nech sa nehnevá tak to píšem na začiatok

Písal pod pseudonymom Janko Cigáň - takto podpisoval básne, ktoré posielal do časopisov(Slovenské pohľady, Dennica): Pieseň nášho ľudu(debut), Deň spásy, Za búrnej noci a cyklus Lístok, neskôr písal pod menom Ivan Krasko. Je autorom dvoch básnických zbierok Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše. Napísal aj tri historické básne: Svätopluk, Pribina, História. Väčšia časť jeho tvorby vyšla v roku 1954 pod názvom Dielo Celkovo tvorba Ivana Krasku nie je rozsiahla: dve básnické zbierky, asi 30 básní ktoré ostali mimo zbierok, niekoľko krátkych próz a zopár prekladov, ale aj tak jeho tvorba znamená tvorí epochu v slovenskej literatúre.
Študoval v Rimavskej sobote, Sibiu(nem. gymn. v Rumunsku) a v Brašove, kde maturoval
V prvej básnickej zbierke nachádzame jeho základné postoje k svetu: smútok, samota, opustenosť a pesimizmus. Nie je náhodou, že umiestnil svojho lyrického hrdinu, ktorým je väčšinou samotný básnik, do tmavej noci a smutnej samoty. Má to mnoho príčin. Kraskova poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej vynárajú spomienky na rodný kraj a na preňho najdrahšiu bytosť – matku. Študoval v Rumunsku, v Prahe a počas 1. svetovej vojny bojoval na talianskom a ruskom fronte. V mnohých básňach sa zamýšľa nad zmyslom ľudského života. Spomína na svoju matku (Vesper dominicae – Nedeľný večer), matka preňho predstavuje kladné mravné hodnoty – trpezlivosť, starostlivosť, dobrotu, lásku. V mnohých básňach vyjadruje svoje osobné a ľúbostné pocity (Už je pozde). V básni Jehovah (boh pomsty) odhaľuje národný a sociálny útlak, privoláva pomstu na vlastný národ pre jeho pasivitu. Napätie v osobnom postoji k svetu vyjadruje Krasko cez vnútorné prežívanie citových a mravných sklamaní. Jeho báseň tvorí vždy celok, ktorému sa podriaďujú epické aj dramatické prvky, no najmä situácia lyrického subjektu. Druhá zbierka Verše obsahuje 27 básní s podobnou tematikou, básnik však už prekonáva pasívny postoj k životu, uvedomuje si nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku a prejavuje odhodlanie bojovať proti útlaku a biť sa so životom.