Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Niccoló Paganini životopis
Dátum pridania: | 06.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | petrasofia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 310 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.8 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 8m 0s |
Pomalé čítanie: | 12m 0s |
V Prahe v tamojšom Stavovskom divadle usporiadal šesť koncertov.
Mal obrovský úspech, pričom všade fascinoval obecenstvo neuveriteľnou technikou. Stal sa stelesnením romantického umelca, vyžaroval fantastické až démonické sily, vyvolával nadšenie. Mal neuveriteľne pohyblivú hmatovú techniku ľavej ruky, dokázal hrať extrémne široké zmeny polôh, používal „skákajúci sláčik“, dvojitý trilok, hru sláčikom a pizzicato ľavou rukou súčasne, dvojhmaty: tercie, sexty, oktávy, štvorhmaty, a to i ako behy , rozoznieval umelé a prirodzené flažolety, dvojitý flažolet, prelaďovanie strún robil podľa potreby. Niekedy zložil z huslí 3 struny a hral iba na samotnej strune G. To bol jeden z jeho majstrovských kúskov. O tejto strune sa hovorilo, že je vyrobená z čreva jeho zavraždenej manželky alebo milenky.
Obecenstvo nefascinoval len svojou dokonalou technikou a virtuozitou, ale aj svojím démonickým zjavom. Na koncerty prichádzal v čiernom koči ťahaným čiernymi koňmi. Nosil zásadne čierne oblečenie. Čierny redingot ešte viac predlžoval jeho vychudnutú postavu. Mal dlhé tmavé vlnavé vlasy, veľké uši, hlboké oči a mŕtvolne vychudnutú tvár.
Paganini nerád predvádzal svoju techniku, ale počas koncertu v Paríži v roku 1832 hral svoju Sonátu nepretržite v rýchlosti dvanástich nôt za sekundu. Iní hudobníci by za taký čas nestačili ani prečítať notový záznam. Jeho majstrovstvo bolo výsledkom geniálnej pamäti. Na koncerte si vystačil sám, nepotreboval podporu ostatných hudobníkov.
Paganini hrával na koncertoch len svoje skladby, ale väčšinou z nich nedovolili vydať tlačou, lebo ich považoval za svoje umelecké tajomstvo.
Aj diela, ktoré poznáme z notového záznamu, sú ochudobnené o virtuózne improvizácie, ktorými sústavne obohacoval svoju hru na pódiu. Bol nielen fenomenálnym huslistom, ale aj virtuózom hry na gitare. Mal slabosť pre gitaru.
Paganini uverejnil 24 Capriccií pre sólové husle op. 1, ktoré zložil vo svojich 17-tich až 19-tich rokoch, po šesť sonát pre husle a gitaru op.2 a op.3, Tri veľké kvartetá pre husle, violu, gitaru a violončelo.
Zdroje: Daniela Sliacka - Slávni svetoví hudobní skladatelia, Josef Micka - Knížka o houslích, Marián Jurík a kol. - Malá encyklopédia hudby, Robert Aisley - Encyklopédia vážnej hudby