Dubček v tomto období dúfal, že bude možné obnoviť demokraciu. Priznal sa k chybám, ktoré spravila predošlá vláda. Jeho motto bolo: „Humanizmus, nie násilie.“ Toto obdobie sa nazýva Pražská jar. INVÁZIA VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY a „MOSKOVSKÁ DOHODA“

Pražská jar sa skončila inváziou 5 štátov Varšavskej zmluvy do Československej republiky dňa 21.augusta 1968. Po tomto násilnom vstupe odviedli predstaviteľov vlády do Poľska a potom do Moskvy. Medzi odvedenými bol aj Alexander Dubček. Vtrhli mu do pracovne ruskí výsadkári a mierili mu samopalom na zátylok. Dubček ešte dlho nemohol uveriť čo sa stalo, ešte aj po rokoch si opakoval „Ako ste to mohli urobiť práve mne?“. V Moskve pod nátlakom podpísali nešťastnú „Moskovskú dohodu“, ktorá stanovovala podmienky a cesty riešenia vzniknutej situácie. To znamenalo aj koniec Pražskej jari, dočasné pôsobenie vojsk Varšavskej zmluvy na našom území, ale aj „normalizáciu“.

V roku 1969 nastúpil do čela ÚV KSČ – Gustáv Husák a nastolil éru „normalizácie“. Dubček sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a neskôr krátko pôsobil ako veľvyslanec v Turecku (január 1969 - jún 1970). Turecko malo v tomto smere tradíciu. Stalin tam svojho času posielal toho, koho sa chcel zbaviť. Po odvolaní z funkcie neemigroval, čo by vtedy niekomu veľmi vyhovovalo. Vrátil sa domov a znášal osud spolu so svojim národom. V roku 1970 bol vylúčený z komunistickej strany.

ODVRHOVANÝ DUBČEK

Dubček mal problémy so zamestnaním, s kúpeľnou liečbou, i s priznaním základných ľudských práv. Nakoniec nastúpil do zamestnania na západe Slovenska v štátnych lesoch ako referent pri mechanizácii. Napokon mu aj túto prácu zakázali, v úsilí zabrániť mu stretávať sa s ľuďmi. Vylučovali ho odkiaľ sa dalo, nielen zo všetkých verejných funkcií, ale aj zo zväzu poľovníkov. Mal zákaz držby loveckej zbrane, zbavili ho vojenskej hodnosti, odmietli jeho členstvo v Zväze protifašistických bojovníkov a vyhodili ho aj z odborov.

„PRÍPAD BREZA“

ŠTB sledovalo Dubčeka na každom kroku. Sledujú aj jeho blízkych, priateľov, ale aj ľudí s ktorými sa stýkal. Nerozpakovali sa dokonca niekedy zamedziť vstup jeho priateľov z Prahy k nemu na návštevu. ŠTB eviduje Dubčeka pod krycím menom „Prípad breza“. Sledujú ho všade, dokonca aj na cintoríne pri hrobe svojho otca a brata. Posiela fotografie áut v ktorých sedia príslušníci ŠTB pred jeho domom, ale márne. V tejto atmosfére vyrastajú aj jeho traja synovia. Napr. za list k úmrtiu priateľa Josefa Smrkovského, za prostý ľudský čin, ho vypočúvalo ŠTB 5 hodín.