NÁVRAT DO POLITIKY

V novembri 1989 po nežnej revolúcii sa konečne Alexander Dubček mohol vrátiť do politického života. Opäť sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Bol aj politický reprezentant VPN (verejnosť proti násiliu). V tomto období bol zvolený nový prezident ČSFR - Václav Havel. Medzitým sa postupne 5 štátov Varšavskej zmluvy ospravedlnilo za okupáciu v roku 1968. Svet vzdáva Dubčekovi hold a úctu za osobnú statočnosť, myšlienku nezaujatosti, priebojnosť a odvahu, ktorou sa vpísal do histórie politického myslenia. Boli mu udelené čestné doktoráty (Madrid, Washington), ďalšie rôzne ocenenia, ale aj jedno ktoré si veľmi vážil bola cena Andreja Sacharova, ktorú mu udelil Európsky parlament v januári 1990. Dňa 14.3.1992 vstúpil Dubček do SDSS a na druhom zjazde strany bol zvolený za predsedu a stal sa aj lídrom pre parlamentné voľby. Po rozpade ČSFR sa s ním počítalo ako s najhorúcejším kandidátom na Slovenského prezidenta. Možno by ním aj bol, ale osud mu to nedoprial.

SMUTNÝ KONIEC

Dňa 1.septembra 1992 havarovalo bledo-modré BMW na 88km diaľnice v smere do Prahy neďaleko Humpolca. V aute sedel Alexander Dubček. Pri tejto nehode utrpel vážne zranenia a musel byť prevezený do pražskej nemocnice na Homolke. Jeho zranenia si vyžiadali niekoľko operácii, no lekárom sa nepodarilo zachrániť jeho život. Zomrel 7.novembra 1992. Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek. Jeho pozostatky boli prevezené z Prahy do Bratislavy, kde bola jeho truhla vystavená vo foyeri SND. Ľudia z celého Slovenska mlčky stáli, mnohí s kyticami kvetov a slzami v očiach aby sa rozlúčili s človekom, ktorý sa pre nich stal symbolom ľudskosti v politike. Smútočného aktu v SND (14.11) sa zúčastnili okrem zástupcov slovenskej politickej scény, tisícok ľudí aj predstavitelia skoro až 50 štátov. Je pochovaný v Slávičom údolí v Bratislave. Jeho pomník zdobí myšlienka: „ Nezahynie národ, ktorý sa riadi tak svojim rozumom, ako aj svedomím“. Tieto pamätné slová vyriekol po nešťastnom auguste 1968, keď sa vrátil domov z Moskvy.

Jeho meno je známe na celom svete, je uznávaný ako predstaviteľ procesu demokratických premien (predbehol dobu takmer o 2 desaťročia) vo východnej Európe. Bol najvýznamnejším a najznámejším politikom moderných československých dejín. Slovensko prišlo o veľkú osobnosť, o veľkého človeka s veľkým srdcom, ktorý nadovšetko miloval svoj národ a ani v tých najhorších chvíľach ho nikdy neopustil.