I Úvod
Leonardo da Vinci (1452-1519), umelec z Florencie, oslavovaný maliar, sochár, architekt, inžinier, a vedec. Jeho láska k vede a vzdelaniu bola dôvodom jeho umeleckého a výskumného snaženia. Jeho inovácie na poli maľovania mali vplyv na Talianske umenia viac ako storočie, jeho štúdie na poli anatómie, optiky a hydrauliky ďaleko predbehli svoju dobu.

II Život vo Florencii
Leonardo sa narodil 15 apríla 1452 v malej dedinke Vinci, pri Florencii v Toskánsku. Bol synom bohatého notára a slúžky. V60-tych rokoch 15 stor. Sa jeho rodina usadila vo Florencii, kde mu bolo poskytnuté najlepšie vzdelanie. Florencia bola v tej dobe hlavným kultúrnym a intelektuálnym centrom Talianska. Bol skvelý hudobník a improvizátor. Roku 1466 sa dostal do rúk Andrea del Verocchia, vtedajšieho popredného Florenckého maliara a sochára. V jeho dielňach bol zoznámený s maľovaním oltárov, obrazov ale aj vytváraním veľkých sochárskych projektov z mramoru a bronzu. V roku 1472 bol prijatý do cechu Florentských maliarov a v1476 bol stále Verocchiovým asistentom.
Roku 1478 sa stal nezávislým umelcom. Jeho prvá zákazka na maľovanie v kaplnke palácu Vecchio, Florentskej mestskej haly, nebola nikdy uskutočnená. Do tohto obdobia spadá ešte nedokončený obraz Sv. Jeroma a Benoiskej Madony.

III Roky v Miláne
V roku 1482 vstúpil do služieb Lucocica Sforzu, Milánskeho vojvodu. Napísal mu list ktorí začal tím, že vie postaviť prenosné mosty, pozná techniky vyrábania kanónov, obrnených vozidiel, katapultov ale aj lodí, okrem toho môže stvoriť sochy z mramoru, bronzu a hliny. Slúžil tu ako hlavný inžinier vojvodovho početného vojska a ako architekt. Asistoval matematikovi Lucovi Paciolovi v oslavovanej práci Divina Proportione, pojednával o estetickej koncepcii Zlatej sekcie. Leonardo mal v Miláne aj žiakov pre ktorých pravdepodobne napísal Pojednania o maľovaní. Najdôležitejšie z vlastných diel tohto obdobia je Skalná Panna. Na kompozícia pracoval dlhý čas zdanlivo neochotne ukončil to čo začal. Od roku 1495 do 1497 pracoval na svojom veľdiele “Poslednej večeri”, ktorú namaľoval na stenu kláštora Santa Maria de elle Grazie, v Miláne. Nanešťastie jeho experimentálne maľovanie olejom na suchú omietku viedlo k technickým problémom. Od roku 1726 boli vedené neúspešné pokusy na jej záchranu. Až v roku 1977 sa pomocou najnovších technológií predišli ďalšiemu šíreniu poškodenia. I keď množstvo originálneho podkladu zmizlo, figúry a postavy zachovávajú víziu svojho bývalého lesku.