William Shakespeare životopis

"Láska je dym, čo chrlí každý vzdych,
za slnka oheň v očiach zaľúbených,
za noci oceán sĺz milencov.
Čo ešte? Hlúposť, čo sa múdro správa,
dusivá žlč i nektárová šťava."


William Shakespeare sa narodil roku 1564 v Stratforde. Jeho otec, podnikateľ v rukavičkárskom remesle, starosta a aj zmierovací sudca, a jeho matka patrili, aj keď nemali aristokratické tituly ani korene medzi strednú vrstvu vidieckej šľachty. Neskôr ešte zbohatli, a tak sa zaradili medzi mešťanov.
William bol v poradí tretím dieťaťom-dve staršie zomreli počas moru. Celkovo mali Shakespearovci osem detí. Navštevoval miestnu strednú školu, kde získal dobré vedomosti z latinčiny a gréčtiny.
V osemnástich rokoch sa oženil s Anne Hathwayovou, dcérou susedovcov, ktorá bola od neho o osem rokov staršia. Roku 1583 sa im narodila dcéra Susanna a v roku 1585 sa im narodili dvojčatá Hamnet a Judith.
Roku 1587 odišiel do Londýna. Prichytili ho totiž pri pytliačení na jelene a zajace na pozemku sira Thomasa Lucyho v Charlecotskom parku v blízkosti Stratfordu. Rodine sa v tej dobe veľmi nedarilo, a tak bol nútený aj kvôli tomu odísť. Po príchode do Londýna sa stal hercom.
Shakespeare sa stal dobrým hercom, vedel zahrať komické aj tragické úlohy v rôznych hereckých spoločnostiach. Okrem svojej profesie pomáhal prepisovať staré hry, a tak sa cvičil vo vlastnom písaní. Spolu s hereckou spoločnosťou precestoval celú krajinu, získal veľa priateľov medzi hercami a hral aj pred vznešenou spoločnosťou a na dvore.
Na rozdiel od mnohých iných spisovateľov mal Shakespeare šťastie hneď na začiatku svojej kariéry. O jeho prácu sa začal zaujímať mladý šľachtic, gróf zo Southamptonu. Nielenže ho povzbudzoval, aby okrem hier písal i poéziu, ale ho aj zoznámil s viacerými vzdelanými ľuďmi, ktorých zaujímalo umenie, hudba a literatúra. Vtedy stretol aj "počernú dámu" zo Sonetov, do ktorej sa bláznivo zaľúbil. Táto tmavovlasá dáma, bola síce vydatá, no to jej nebránilo Shakespeara zvádzať. Potom ho náhle opustila. Sonety patria medzi skvosty anglickej poézie, vyjadrujú radosť aj utrpenie, ktoré sa zrodili z tohto vzťahu.
William sa stal známym pisateľom hier. Stihol napísať niekoľko historických hier, napr. Richard III., Skrotenie čertice a Rómeo a Júlia. V roku 1595 sa stal spoluvlastníkom jednej z najpopulárnejších hereckých spoločností tých čias.

Odvtedy sústredil všetko svoje spisovateľské úsilie na písanie hier pre túto spoločnosť. Väčšina z nich sa po roku 1599 hrala na doskách slávneho divadla Globe na južnom brehu Temže.
Kedže Shakespeare písal hry pre jednoduchých ľudí, ktoré boli veľmi obľúbené, a tak zarobil celkom slušnú kopu peňazí. Z nich si kúpil pekný veľký dom v New Place v Stratforde a aj iné nehnuteľnosti v okolí. William napísal viac než 35 hier. Všetky sa pravidelne uvádzali na javisku, hoci niektoré boli obľúbené, iné menej. Roku 1610 odišiel z Londýna a natrvalo sa usadil v Stratforde. Po roku 1613 už nenapísal žiadnu novú hru. Veľmi dobre mu robila spoločnosť jeho rodiny, hoci k bývalej manželke sa už nikdy nevrátil. Jeho dcéra Susanna sa vydala za lekára, a bývala neďaleko svojho otca. Občas si však zašiel aj do Londýna za priateľmi.
Zomrel roku 1616. Príčina sa nikdy nezistila, ale predpokladá sa, že za to mohol príliš veselý večierok-nadmerne sa tam pilo a jedlo. Väčšinu svojho majetku zanechal dcére Susanne a jej manželovi. Malé darčeky odkázal aj svojím priateľom v divadelnej spoločnosti. Shakespearove hry:
Márna lásky snaha, Komédia omylov, Dvaja Šľachtici veronskí, Henrich VI. 1 časť, Henrich VI. 2. časť, Henrich VI. 3. časť, Richard III., Rómeo a Júlia, Titus Andronicus, Richard II. Sen noci svätojánskej, Kráľ Ján, Kupec benátsky, Skrotenie čertice, Henrich IV. 1. časť, Henrich IV. 2. časť, Henrich V., Veselé panie windsorské, Mnoho kriku pre nič, Július Caesar, Ako sa vám páči, Večer trojkráľový, Koniec všetko napraví, Troilus a Cressida, Hamlet, Oko za oko, Othello, Kráľ Lear, Macbeth, Antonius a Kleopatra, Coriolanus, Timon Aténsky, Perikles, Cymbeline, Zimná rozprávka, Búrka, Henrich VIII.

Sonety - rozobratie ukážky z knihy Literatúra - 9. ročník

Literárny druh: Lyrika

Literárny žáner: lyrická báseň (písaná formou sonetu)

Téma: Shakespeare opisuje v Sonetoch svoje pocity a sklamanie z neopätovanej lásky "temnej ženy", opisuje jej krásu, jej vlastnosti. Neskôr ju nazýva aj diablom, pretože ho zvádza "ku hriechu", aj keď je už vydatá.

Temná žena - v sonetoch ju nazýva aj "počerná dáma". Šialene sa do nej zaľúbil. Najprv ho zvádzala, ale potom ho odvrhla. Sonety vlastne vyjadrujú radosť aj utrpenie, ktoré vyplynulo z tohto vzťahu.

Sonety vyšli v roku 1609.

Epiteton - výzor svieži, zrelší kvet, jasný plam, rozjasaná jar, kvet vzácny...

Zdrobneniny - mladučký

Metafora - pleť ma zvádza k hriechu, zlého i dobrého anjela nosí zem, svet chystá hrob

Personifikácia - duch ženy takmer až do pekla zahnal ma

Prirovnanie - ktoré sťa duchovia mi už skôr pošepkali

Rým - prevažne striedavý (abab), ale občas aj združený


Rómeo a Júlia - rozobratie diela

Literárny druh: dráma

Literárny žáner: tragédia


Hlavné postavy:

Júlia - mladé, trinásťročné dievča. V svete citov je úplne neskúsená, nerozhodná. Dôverčivá, milá, verná, volila medzi smrťou a láskou, vážila si rodičov

Rómeo – mladý, galantný, nerozvážny, verný svojej láske, odvážny, nebál sa
smrti

Téma:

Príbeh dvoch milencov, ktorým stojí v láske dlhoročný spor medzi ich rodmi. Idea:

Láska, ktorej nepraje história rodov ani súčasné zvyky. Obsah:

Dej sa odohráva v Verone, kde žili dva staré znepriateľené rody – Montekovci a Kapuletovci.

1.Dejstvo: U Montekovcov sa koná maškarný bál. Rómeo sa ho s bratrancom Benvoliom a priateľom Merkuciom rozhodne zúčastniť, aj keď vie, že tam nebude vítaný. Dúfa, že tu stretne svoju milú, Rozalínu. Na plese ich ale spozná synovec pani Kapuletovej, Tybalt. Chce ich udať, ale zakáže mu to lord Kapulet. Rómeo tu stretáva Júliu a zaľúbi sa do nej. Na konci plesu však zistí, že je dcéra Kapuleta a Júlia sa dozvie, že on je Montek.

2.Dejstvo: V noci prichádza Rómeo pod Júliin balkón a ona mu vyznáva lásku:
„ Romeo, Romeo, prečo si Romeo? Zapri otca, odriekni sa mena! A či ak nechceš, prisahaj mi lásku – a prestanem byť Kapuletová.“
Dohodnú sa, že sa hneď na ďalší deň vezmú. Rómeo ide ešte v noci za bratom Vavrincom a zjedná s ním hodinu sobášu. Po dojke pošle odkaz, aby Júlia prišla poobede do kláštora. Júlia pod zámienkou spovede prijde a brat Vavrinec ich oddá.

3.Dejstvo: Merkucio s Benvoliom stretnú na námestí Tybalta. Ten sa chce pomstiť a vyprovokuje súboj s Merkuciom. Prichádza Rómeo a snaží sa ich oddeliť, no Tybald popod jeho ruku Merkucia smrteľne zraní. Rómeo v hneve zabije Tybalta. Prichádza knieža, ktorému Benvolio vysvetlí, čo sa stalo. Knieža ale vyhostí Rómea z Verony. Rómeo nájde útočisko u brata Vavrinca. Sem preňho prijde Júliina dojka. Rómeo sa ide rozlúčiť so svojou ženou. Tá sa hneď ráno dozvie správu, že v štvrtok sa má vydať za grófa Parisa. Rozhodne sa poprosiť o pomoc brata Vavrinca.

4.Dejstvo: Brat Vavrinec poradí Júlii, aby sa tvárila, že sa chce za Parisa vydať a dá jej fľaštičku s uspávacím nápojom. Keď ho vypije, bude vyzerať, ako by bola mŕtva. Dohodnú sa, že keď precitne,utečie s Rómeom, ktorého Vavrinec o celom pláne informuje. Júlia poslúchne a večer pred svatbou nápoj požije. Ráno si všetci myslia, že je mŕtva.

5.Dejstvo: Brat Vavrinec pošle Rómeovi list. Ten sa k nemu však nedostane. Rómeo sa naopak dozvie, že Júlia je mŕtva. U lekárnika si kúpi jed a vyberie sa do Verony. K hrobke prichádza v noci Paris, aby oplakával svoju nevestu.

V tom istom čase ale k hrobu prichádza aj Rómeo, aby tu vypil jed. Dochádza k súboju a Paris zomiera. Rómeo vypije jed a zomiera vedľa Júlie. To už prichádza brat Vavrinec, ktorý sa dozvedel, že Rómeo list nedostal. No Júlia začne precitať. Keď vidí mŕtveho Rómea a Parisa, prepadá zúfalstvu a prebodne sa dýkou. Prichádzajú Montekovci a Kapuletovci. Brat Vavrinec im vysvetlí čo sa stalo. Obaja otcovia pochopia, že kvôli ich sporu prišli o deti. Nad ich telami uzavrú mier a dajú im vystavať pomník zo zlata. Citáty:

"Láska sa nepýta na kamenné hradby, a čo si zaumieni, to urobí."

"Peniaze, to je horší jed, a v našom biednom svete vraždí.".

Zdroje:

W. Shakespeare - Hamlet -