Milo Urban životopis

- v osamelej hájovni pod Babou horou prežil radostné detstvo v dôvernom styku s prírodou. Už ako šestnástrocný zacal publikovat.
- stal sa úradníkom a neskôr redaktorom v Bratislave
- vo svojich dielach vytváral tragické ludské situácie, nastoloval a riešil v nich všeobecne platné ludské problémy. Do našej literatúry nimi vniesol nový spôsob vykreslenia postáv cez ich vnútorné konflikty.
Živý bic
- patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy. Živý bic podáva nepriame svedectvo o neludskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom", avšak nie mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzlujú ludské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných, až monumentálne vykreslených postáv, má Živý bic aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský lud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytost. Preto sa tento druh románu oznacuje ako unanimistický (lat. una anima = jedna duša).
Kompozicne sa Živý bic rozclenuje na 2 casti: STRATENÉ RUKY a ADAM HLAVAJ. Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve casti úzko spolu súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej casti autor súbežným radením zdanlivo izolovaných príbehov oboznamuje citatela s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty.
Na zaciatku Ráztocania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutocný zmysel a dosah. Zacali si ho uvedomovat až vtedy, ked z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko navidomoci zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutocnost vojny pripomenul Ráztocanom návrat Ondreja Korena z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Od tejto epizódy sa dejová krivka románu prudko dvíha. Urban dedinský lud neidealizuje, ale vedie ostrú deliacu ciaru medzi ním a príslušníkmi panskej vrstvy.
Už v prvej casti Stratené ruky sa citatel priamo v dejovej akcii oboznamuje s väcšinou románových postáv, ktorými Milo Urban zaludnil svoj Živý bic. Niektoré z týchto postáv (Koren, Ilcícka, Kúrnava, Mrva) vymodeloval podla životných predlôh, pricom ich dotvoril v súlade s celkovým ponatím románu. Aj zúctovanie ludu s nenávideným notárom Okolickým v závere románu bolo podla priznania autora motivované skutocnou udalostou.
Druhá cast, Adam Hlavaj, je ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava románu Živý bic, Adam Hlavaj, ktorý až v nej bezprostredne vstupuje do deja. Adam Hlavaj zbehne z východného frontu a skrýva sa v Ráztokách.

Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávist voci notárovi Okolickému, ktorý zaprícinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva hlavným nositelom deja až po záverecné kapitoly románu, ked do popredia opät vystupuje lud, aby sa živelnou vzburou proti pánom a rabovackami pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. Adam Hlavaj je viacvýznamová postava. Je samým sebou, t. j. živelným vzbúrencom proti vojne a spolocenskému útlaku, pomstitelom osobnej krivdy, ale aj symbolickým vyjadrením mravnej velkosti slovenského ludu.
- dôležitou epickou zložkou je obraz vnútorného sveta A. Hlavaja, ktorý po dezercii z vojny chcel pomstit nielen tragédii svojej ženy, svojej rodiny, ale predstavuje živelná kolektívny oproti všetkému, co ho utláca v mene slobody. Hlavaj svojim konaním symbolizuje zároven odpor ludu proti vojne a sociálnemu útlaku.
Milo Urban Živým bicom prekonal tradíciu popisného realizmu hlbším ponorom do individuálneho i spolocenského bytia. S tým súvisí unho aj zmena v rozprávacských postupoch a výrazových prostriedkoch (vnútorný monológ, lyrizácia slovesného prejavu), ako aj v kompozicnej výstavbe románu (kontrastné radenie krátkych príbehov v prvej casti románu).
- prvé dielo, kde sa o slobode nerojcí, ale kde sa tento pojem chápe ako skutocnost. V tom je velký rozdiel medzi jeho dielom a Timravinými Hrdinami. Živý bic je realistický román, je preniknutý láskou k prostému cloveku.
ROMÁNOVÝ CYKLUS o osudoch hornooravskej dediny Ráztoky a národa od zac. 1. svetovej vojny do konca 2. svetovej vojny. Tvorí ho 5 románov.
ŽIVÝ BIC
HMLY NA ÚSVITE - autor tu analyzuje povojnové a poprevratové pomery
V OSÍDLACH
ZHASNUTÉ SVETLÁ - podáva umelecké svedectvo o dramatickom a tragickom období od predmníchovských udalostí v jeseni 1938 do vyhlásenia Slovenského štátu. Dielo má autobiografické crty v postave redaktora Adama Hlavaja a vystupujú v nom viaceré postavy z predchádzajúcich románových prác.
KTO SEJE VIETOR - opisuje udalosti 40. rokov až do vypuknutia SNP.