Ravel pochádzal z francúzko-švajčiarsko-basickej rodiny. Amatérska hudobná záľuba otca, povolaním inžiniera, uľahčila Ravelovi kontakt s touto oblasťou umenia. Ako dvanásťročný sa učil hrať na klavíri a študovať harmóniu, roku 1899 vstúpil na Parížske konzervatórium. Čoskoro dosahuje umeleckú zrelosť. Najväčší úspech získal u publika a spolu s Debussym sa zaradil do vtedajšej hudobnej avantgardy. Etapou mimoriadne intenzívnej tvorivej práce boli roky 1905-12. Skladateľ sa vtedy spriatelil s Ďagilevom a nadviazal s ním spoluprácu. Spolu s I. Stravinským pracoval v roku 1912 nad ukončením a inštrumentáciou Musorgského Chovančini. Za prvej svetovej vojny sa Ravelovi (napriek slabému zdraviu a zákazu lekárov) podarilo dostať k vojsku – stal sa šoférom. Dvadsiate roky prinášajú rad diel, okrem iných známe Bolero, ktoré urobilo Ravela najpopulárnejšou osobnosťou vtedajšieho Francúzka. V roku 1928 cestuje do Ameriky; v mnohých miestach Európy vystupuje ako dirigent – interpret vlastných diel. Od roku 1934 ťažko ochorel a umrel po troch rokoch liečenia a nevidarenej operácii.
Východiskom umeleckého i estetického postoja bola (pre Debussyho rovnako ako pre Ravela) túžba postaviť sa vtedy veľmi rozšírenému umeniu a estetike Wagnera, jej prebujnenosti, krikľavým prostriedkom a výrazovej preexponovanosti. Spôsob realizácie tejto tendencie však bol u oboch skladateľov celkom odlišný a individuálny. Ravelovu hudbu charakterizuje nezvyčajná starostlivosť o presnosť a jasnosť formy, výraznosť melodickej kresby, priezračnosť a ľahkosť. Ravel osviežuje jestvujúce harmonické prostriedky, siaha po cirkevných, ba aj gréckych tóninách. V oblasti pianistyckých úspechov stojí v rade stojí v rade takých novátorov, aký boli Chopin a Liszt.

Najvýznamnejšie diela:
scénické - hudobná komédia Španielska dedinka, 1907; balet Dafnis a Chloe, 1912; opera - balet Dieťa a čary, 1925. orchestrálne – Španielska rapsódia, 1907, 2 suity z baletu Dafnis a Chloe, 1911; Couperinou náhrobok z klavínej suity; Bolero, 1927.