Bol najrevolučnejší zo štúrovských básnikov. Patril k tej skupine štúrovcov, ktorá okrem boja za národné práva zdôrazňovala aj boj za sociálne práva ľudu. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Študoval na viacerých miestach, no najvýznamnejšie je jeho štúdium na lýceu v Bratislave. Dostáva sa priamo do centra aktívneho študentského hnutia a tu začína aj literárne tvoriť. Po uzákonení spisovnej slovenčiny bol jedným z prvých, ktorí sa k nej pridali a začali tvoriť. Až vtedy sa jeho tvorba naplno rozvinula. Už v druhom ročníku almanachu Nitra v roku 1844 boli uverejnené jeho balady Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko a iné básne. Keď v roku 1843 pozbavili Ľudovíta Štúra profesúry, Janko Kráľ bol medzi tými študentmi, ktorí na protest opustili Bratislavu. Neskôr sa k tejto udalosti vrátil v básni Duma bratislavská. Témou básne sú udalosti a fakty spoločenského života a života človeka, javy prírodného sveta, ktoré autor vybral zo skutočnosti a hodnotí ich podľa svojho videnia a vnímania. Zároveň básnik vyjadril nesúhlas s touto udalosťou, protestoval proti nej a vyjadril presvedčenie o nezadržateľnosti rozvoja slovenského národného života:

a tie naše Tatry zďaleka sa smejú:
„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“

V tomto presvedčení je vyjadrená celá idea básne.
Z bojovníka za práva národa sa stal revolucionárom, ktorý viedol roku 1848 poddaný ľud do vzbury proti šľachte. Bol za to uväznený v Šahách a v Pešti. Zážitky z väzenia vyjadril v básni Šahy. Svoje revolučné presvedčenie vyjadril aj v básniach Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Orol a iné. Revolúcia 1848/49 nesplnila ani očakávania Janka Kráľa ani ostatných štúrovcov. Namiesto sľubovanej slobody dala Viedeň popredných predstaviteľov slovenského národa pod policajný dozor. Janko Kráľ sa potom básnicky takmer úplne odmlčal a posledné roky života prežil ako úradník v Zlatých Moravciach, kde aj zomrel. Poézia Janka Kráľa je tematicky rôznorodá a bohatá, no spája ju jednotné ideové vyznenie: túžba po slobode a voľnosti, túžba po čine, ktorý by mohol slobodu a voľnosť vybojovať. A to nie je len vyjadrenie básnikovej túžby, ale aj túžby celej jeho generácie, ba všetkého ľudu.