Winston Churchill životopis (Najväčšia postava Britských dejín)

24.1.1965 vo veku 90 rokov zomrel v Londýne britský štátnik Sir Winston Churchill. Od r. 1900 bol poslancom Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni. V r. 1904 prešiel k liberálom a vtedy začala jeho oslňujúca politická kariéra, behom ktorej bol ministrom obchodu (1908), ministrom vnútra (1910), ministrom zbrojenia (1917), ministrom vojny a letectva (1918) a ministrom pre kolónie (1921). Potom sa opäť vrátil ku konzervatívcom. Od 10. 5. 1940 do 25. 5. 1945 bol premierom Veľkej Británie a zaslúžil sa o víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Tuto funkciu zastával znovu v rokoch 1951-1955. Bol pri najväčších historických míľnikoch druhej svetovej vojny:

15.9.1940 mal prejav v Dolnej Snemovni, pri príležitosti odrazenia útoku Nemeckého letectva. V roku 1941 bol spolu s prezidentom USA Franklinom D. Rooseveltom pri zrode Atlantickej charty. Charta tvorila základ amerického liberálneho, v mieru a slobode žijúceho jednotného sveta. USA ako arzenál demokracie požadovala právo na sebaurčenie národov, odmietnutie násilia, medzinárodné odzbrojenie, slobodný obchod a medzinárodnú spoluprácu vo všetkých oblastiach. Tento model
jednotného sveta mal platiť pre všetky národy a vo svetovej politike viesť k novému konsenzu. Okrem toho v nej americký prezident Franklin D. Roosevelt a britský ministerský predseda W. Churchill vyhlásili svoje vojnové ciele a smery povojnovej politiky. Obaja štátnici sa zhodli na ôsmych hlavných zásadách:
* odmietnutie územných ziskov
* rezignácia na akékoľvek teritoriálnu zmeny okrom tých, ktoré si vyžiada a schváli samo obyvateľstvo
* sloboda národov zvoliť si svoju ústavu a formu vlády
* hospodárska spolupráca
* voľný prístup k surovinovým zdrojom a svetovému obchodu
* odstránenie strachu a biedy, život v mieri po rozbití nacizmu
* sloboda morí
* odzbrojenie štátu-agresora, národy sa zrieknu užitia sily
Roosevelt a Churchill sa 8.8.1941 tajne stretli v zátoke Argentia (v New Foundlandu). Roosevelt tam údajne odišiel rybárčiť. Vstúpil na palubu krížniku "Prince of Wales" , kde sa konala schôdzka. Svoju jachtu nechal pokračovať v pôvodnom kurze, aby tak oklamal nepriateľské spravodajské služby, čo sa podarilo. V máji 1942 sa rozhodol podlomiť bombardovaním nemeckých a talianskych miest morálku obyvateľstva a zničiť nemecké zásobovacie a priemyselné zariadenia. Navyše týmto plánom odpovedala Veľká Británia na útoky na britské ostrovy a vzdušný teror Luftwaffe (-> 15. 9. 1940).

Veliteľ bombardovacieho letectva (Bomber Command) maršal letectva Arthur T. Harris dostal už vo februári 1942 rozkaz zasiahnuť proti nemeckému civilnému obyvateľstvu a zlomiť jeho morálku a vôľu pokračovať vo vojne.
14.-26. 1. 1943 sa Churchill stretol na tajnej konferencii v Casablanke s americkým prezidentom Franklin D. Rooseveltom a s vojenskými odborníkmi, aby prejednali súčasnú vojenskú situáciu. Sovietsky vodca J. V. Stalin účasť odmietol, lebo z dôvodov riadenia vojenských operácí bola údajne nutná jeho prítomnosť v ZSSR. Hlavným bodom jednania v Casablanke bola otázka otvorenia druhého frontu, požadovaného predovšetkým sovietskym vedením. Aj keď bol daný prísľub prezidentom sovietskemu ľudovému komisárovi zahraničných vecí V.M.Molotovovi dohodnuté bolo iba vylodenie Spojencov na Sicílii v júli 1943 a upevnenie vojenských pozícii, resp. záver operácii v severnej Afrike. Tento postup bol predovšetkým v záujme W. Churchilla, ktorý hodlal touto cestou chrániť britské pozície v Stredomorí pred sovietskym prenikaním. Otvorenie druhého frontu vo Francúzsku sa ku veľkému sklamaniu Stalina predpokladalo až na jeseň 1943. Z Rooseweltovej a Churchillovej iniciatívy došlo behom konferencie ku dočasnému zmiereniu medzi francúzskymi generálmi de Gaullom a Giraudom, súperiacimi o vedenie v odboji. Po skončení konferencie zverejnil Roosevelt vojnové ciele Spojencov. Požadoval v nich bezpodmienečnú kapituláciou Talianska, Japonska a Nemecka a zničenie svetového názoru, založeného na dobývaní a podmaňovaní iných národov. Prímerie s Nemeckom, a to aj s akoukoľvek vládou, ktorá by eventuálne nastúpila po Hitlerovi, bolo týmto vylúčené. Churchill, ktorý s touto formuláciou nebol dopredu zoznámený a právom sa obával, že požiadavka bezpodmienečnej kapitulácie iba posilní postavenie Adolfa Hitlera a vôľu Nemcov k odporu. 28. 11.- 1. 12. 1943 sa zúčastnil konferencie v Teheráne, spolu s americkým prezidentom Franklinom D. Rooseveltom a sovietskym vodcom J. V. Stalinom, kde jednali o ďalšom vedení vojny proti mocnostiam Osy a o povojnovom usporiadaní v Európe. Dohodli sa na súčasnom zahájení spojeneckých ofenzív na jar 1944, naplánovali posunutie Poľska na západ v prospech ZSSR. Poľsko malo byť odškodnené anexiou nemeckého územia po Odru a Nisu. Otázka možného rozdelenia Nemecka a redukovania nemeckého priemyslového potenciálu bola odročená na neskoršiu dobu.

Do úvahy bola vzatá možnosť rozdelenia Nemecka na viacej malých štátov.
17.7.1945 sa zúčastnil Postupimskej konferencie, spolu so šéfmi vlád víťazných mocností - Sovietskeho zväzu (J. V. Stalin) a Spojených štátov amerických (H. Truman). Prejednávali spôsob riešenia výsledkov vojny a venovali aj pozornosť bojom na Ďalekom východe.
4.-11. 2. 1945 sa zúčastnil konferencie na Jalte, kde sa zišla veľká trojka (prezident USA Franklin D. Roosevelt, sovietsky vodca J. V. Stalin a on), ktorá sa dohodla na zásadách povojnovej politiky Spojencov. Bola dosiahnutá dohoda v nasledujúcich otázkach:
* ZSSR sa zaviazal vstúpiť dva až tri mesiace po kapitulácii Nemecka do vojny proti Japonsku na strane USA
* poľskú východnú hranicu bude tvoriť Curzonova línia. Varšava za to obdrží kompenzáciu na účet Nemecka
* Francúzsko bolo prijaté za štvrtého člena plánovaného kontrolného mechanizmu, mala obsadiť aj okupačnú zónu v Nemecku a Rakúsku
* bola vytvorená komisia pre stanovenie nemeckých reparácii, ktoré mali byť realizované formou demontáží a poskytnutia pracovných síl
* Nemecko malo byť demilitarizované a denacifikované
* tri veľmoci sa zaviazali poskytnúť pomoc štátom, postihnutým nacistickou agresiou. V roku 1953 dostal Nobelovu cenu za literatúru.