Sú to predovšetkým: strara identity v dôsledku náhleho ohrozenia, hon na človeka, splývanie skutočnosti so zlým snom (!), sústredenie deja na úzky priestor a drastické scény. Pre tieto filmy je však ešte charakteristický určitý humor, ktorého má Hitchcock nadostač, a mimochodom: je to veľmi kvalitný humor. Ten sa už však v jeho neskoršej forme neobjavuje, teda aspoň nie tak otvorene. Dovoľujem si však vysloviť názor, že celá jeho tvorba je nasýtená urtčitým príznačným typom humoru, o ktorom sa nedá ani dokonca povedať, že je čierny, alebo morbidný. V podstate je to Hitchcockova oduševnelosť pre určitý pohľad na život, ktorá je svojou podstatou veľmi blízka humoru. Hitchcock si vybudoval celý rad symbolov, ktoré rád využíval na vyjadrenie nastávajúceho pocitu hrôzy. Či sú to predmety, alebo deje, takmer pravidelne sa opakujú a naznačujú, že práve teraz sa to stane a zároveň umocňujú dôležité momenty. Okuliare a rozbité sklá ako symbol smrti, pády - najčastejší symbol strachu zo straty kontroly nad sebou, alebo nad niekým iným, ruky - symbolizujú túžbu zmocniť sa niekoho, vlastniť ho, vnútiť mu svoju vôľu, často sa objavuje vražda uškrtením, nože - symbol záhuby a neodvratnej tragédie, kľúče - symbol moci a nadvlády, šperky - využívané na zvádzanie a vytvorenie puta a závislosti. Počas tohto obdobia odchádza Hitchcock (roku 1939) do Hollywoodu, kde uzatvára zmluvu s Davidom O. Selznickom. Tento moment je veľmi dôležitý nie len pre jeho tvorbu - jeho filmy sú čím ďalej, tým plnšie psychológie - ale aj pre jeho život vôbec. Hitchcock pristupuje k zmluve veľmi zodpovedne, čo u neho vyvoláva silný pocit viazanosti. Podľa neoficiálnych zdrojov však prerastá až do pocitu obmedzenia. Napriek tomu sa snaží vytvoriť si svoj vlastný štýl a rukopis. Ten sa naplno prejavuje v jeho neskoršej tvorbe. C. Hitchcockovské hity.

Väčšine ľudí sa pri vyslovení mena Alfred Hitchcock vynoria z pamäte filmové tituly Psycho, Vtáci a poniektorým aj Vertigo. Tieto filmy síce nemajú spoločný námet, ani neboli rovnako prijaté publikom tej doby, jedno, čo ich ale spája je spôsob prezentácie hrozného. Kým v ostatných filmoch sú napätie a hrôza dôkladne zašifrované a takmer len tušené, tu sa už dostávajú priamo do deja - postavy sa boja - a to je hlavným obsahom filmu: prejav hrôzy ako reakcia na rôzne podnety. Samozrejme, i tu Hitchcock využíva svoje obľúbené a účinné prostriedky na vyvolanie strachu, no viac a výraznejšie sa zahráva s trasúcou sa divákovou dušičkou.

Vertigo (1958) - jeho hlavným motívom je strach z výšok. Touto fóbiou trpí mladý policajt Ferguson, ktorý sa práve kvôli nej musel vzdať svojho povolania.