Holandský amatérsky prírodovedec, pôvodne obchodník. Narodil sa v Delfe, neskôr pracoval v Amsterdame. V prírodných vedách bol samoukom, ktorého osobitne zaujímal svet, čo mu umožňovalo badať práve vtedy objavený drobnohľad. Leeuwenhoek pristroj podstatne zdokonalil, sám si brúsil šošovky z najrôznejších materiálov, dokonca z horského krištáľu a z diamantov. Dosiahol nim až 270 násobné zväčšenie. Vďaka výbornému pozorovaciemu talentu sa mu podarilo objaviť množstvo faktorov, ktoré mali rozhodnúť vplyv na rozvoj moderných prírodných vied. Najprv jeho výsledky poznali iba priatelia, pokým ich slávny anatóm
Reinier de Graaf nepredložil kráľovskej akadémii vied v Londýne. Za pozorovanie opisovane vo forme v listu, Leeuwenhoeka menovali za jej člena (r.1680 ako 48-ročného). Tento amatérsky vedec skúmal ako prvý nálevníky objavené v hnilej vode, opísal ich najčastejšie tvary, aj ich počet v jednej kvapke vody. V ľudskej krvi objavil červené krvinky, určil ich tvar a stanovil ich približnú veľkosť. Vo chvoste pulcov, v lietajúcej blane netopiera našiel vlásočnice a pozoroval krvný obeh v nich, čím potvrdil Harweyovo učenie o funkcii srdca a o krvnom obehu. Pod jeho vedením objavil Ludwik van Hamm ľudské a zvieracie spermatozoá, ktoré Leeuwenhoek nazval animalcula ( zistené mikroorgány – išlo o riasy a prvoky ). Podľa neho to boli embryá pozorovaných jedincov. Vajíčka pokladal iba za zdroj výživy. Tato hypotéza, ktorá neskôr porazila už vedeckú teóriu ovulizmu, bola jedinou Leeuwenhoekovou teoretickou prácou. Pionier mikroskopie žil vo veľmi zriedkavej situácii, keď vďaka novému prístroju možno objaviť jeden dovtedy nepoznaný svet, teórie a hypotézy, ktoré však môže správne zhodnotiť iba teoreticky pripravený vedec. Okruh Leeuwenhoekových záujmov bol široký. Po prvý raz v histórii vedy pozoroval priečne pruhovaný sval, stavbu tela rozličného hmyzu, jeho rozplodzovanie a vývoj ( on zistil, že mravčie vajíčka sú larvy ), popísal vírniky a ich obdivuhodnú vlastnosť prežívať nepriaznivé životné podmienky v latentnom stave, partenogenézu vošiek, zaslúžil sa o rozvoj botaniky a bol jedným z priekopníkov rastlinnej anatómie, ako prvý na svete videl baktérie (r.1683). Leeuwenhoek prispel veľkou mierou k odhaleniu mnohých tajomstiev živej prírody a zaslúžil sa o pokrok v poznávaní mikrosveta, stal sa prvým “lovcom mikróbov“.