Slovensko-poľský pôvod + nemecký režisér + americké štúdio = slávna filmová hviezda éry nemého filmu. Svojím netradičným pôvabom a živelným herectvom vniesla do filmu nového ducha. Sláva a obdiv verejnosti ju však natoľko opantali, že stratila kontakt s realitou. A to sa v Hollywoode nevypláca...
Za čias Rakúsko-Uhorska boli slovenskí drotári známi a znávaní remeselníci v celej Európe. Jedným z nich bol aj Juraj Chalupec. Pochádzal z malej stredoslovenskej dedinky Nesluše, drotárčenie ho však zaviedlo až do ďalekého Poľska. Tam spoznal schudobnenú poľskú šľachtičnú Eleonóru Kielczewskú, ktorá sa čoskoro stala jeho ženou. Z toho obyčajného slovensko-poľského zväzku sa 3. januára 1897 v dedinke Lipno narodilo neobyčajné dieťa. Dcérka Barbora Apolónia sa neskôr stala jednou z najpopulárnejších amerických herečiek nemého filmu.
Barbora Apolónia, prezývaná Pola, prežila niekoľko rokov svojho detstva aj na území Slovenska - na Kysuciach. Keď však jej otca za revolučnú činnosť poslali do sibírskeho gulagu, musela sa spolu s mamou vrátiť do Poľska. A tu sa začala aj jej hviezdna kariéra. Najskôr študovala balet, potom sa preorientovala na divadlo a dotiaľ už bol len krôčik k filmu. Na striebornom plátne sa Pola prvýkrát objavila v roku 1914, skutočný úsech však prišiel až o päť rokov neskôr, keď so začínajúcim nemeckým režisérom Ernstom Lubitschom nakrútila historickú drámu Madame Dubarry. Príbeh o krajčírke, ktorá sa stane milenkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., za čo skončí pod gilotínou, sa stal celoeurópskou senzáciou a odštartoval hollywoodsku kariéru Lubitscha a Poly. Americké obecenstvo si polu hneď obľúbilo. Už sám fakt, že je prvou európskou herečkou v Amerike, jej dodával nádych exotickosti, no divákov fascinovala aj herečkina neobyčajná krása a démonický, vášnivý herecký prejav. V časoch, keď by filmoví cenzori na plátne najradšej obliekli aj Michelangelovho Dávida, to však nebola veľká výhra. To si uvedomovali aj štúdiá, a tak Pole ponúkali iba úlohy, ktoré neboli hodny jej talentu. Mzda 10-tisíc dolárov týždenne, bombastická reklama a boj o prvenstvo s hviezdami ako Gloria Swansová či Theda Bara však Pole zabezpečili obrovská záujem verejnosti.

Z kedysi skromnej poľskej herečky sa stala bezočivá americká celebrita, ktorá rada šokovala (ako prvá slávna žena začala v lete chodiť bez pančúch a dokonca si lakovala nechty na nohách) a ešte radšej sa chválila množstvom ľúbostných afér.
Enormnú pozorosť vzbudil jej vzťah s "najväčším milovníkom" Rudolphom Valentinom. Svoju lásku chceli spečatiť manželským sľubom, už to však nestihli - Valentinova predčasná smrť všetko zahatala. Polu mohlo utešovať iba to, že Valentinove posledné slová patrili práve jej: "Pola - ak nepríde včas, povedzte jej, že som na ňu myslel." Jeho pohreb však, paradoxne, odštartoval koniec Polinej kariéry. Dodnes sa povráva, že tam predviedla najlepšie herecké vystúpenie svojho života. Jej pompézne tritisícdolárové smútočné šaty, hlasný nárek a kvílenie, váľanie po Valentinovej truhle, omdlievanie pred hrobom - a to všetko za asistencie novinárov a filmových kamier - znechutilo celú Ameriku. A ak jej po tomto trápnom extempore ešte ostali nejakí fanúškovia, aj tí odpadli, keď Pola na plátne prvý raz prehovorila - lámavou angličtinou so silným poľským prízvukom. Počas niekoľkých mesiacov sa stala takou nepopulárnou, že štúdio dokonca odmietlo spomenúť jej meno v reklame, aby nepoškodilo film. Polina kariéra v Amerike sa nadobro skončila.
Európa však svoju "márnotratnú dcéru" privítala s otvorenou náručou. Opäť začala nakrúcať, znova bola hviezdou. Stala sa dokonca najobľúbenejšou herečkou vtedajšieho nemeckého kancelára Adolfa Hitlera, z čoho jej v tých časoch plynulo nemálo výhod. Klebety o tom, že bola jeho milenkou, Pola striktne odmietla. Zrejme to naozaj nebola pravda, pretože po vypuknutí druhej svetovej vojny ušla do Francúzska a odtiaľ v roku 1940 do Ameriky, kde o jedenásť rokov neskôr získala občianstvo.
Ešte raz sa pokúsila o návrat od Hollywoodu, ale jej snaha nebola korunovaná úspechom. A tak sa utiahla do dobrovoľnej samoty v meste San Antonio, ktoré už nikdy neopustila. Svoje finálne predstavie odohrala v roku 1987 na smreľnej posteli (mala mozgový nádor, odmietla však postúpiť operáciu). Keď sa mladý lekár, ktorý ju prišiel vyšetriť, spýtal na jej meno, 90-ročná Pola, oblečená v nádherných šatách, zaujala "pózu filmovej hviezdy" a afektovane sa spýtala "Čože? Vy neviete, kto som?" Herečka, ktorú zradil jej vlastný talent, zomrela 1. augusta toho istého roku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Pola Negritová životopis