Svojmu cieľu - bojovať bez násilia - venoval dvadsaťjeden rokov v Južnej Afrike a asi tridsaťštyri rokov v Indii. Jeho ľud ho nazýval Mahátma, čo znamená veľký duch alebo veľká duša pre svoju múdrosť a odvahu v boji proti Britom. Gándhí pochádzal z váženej hinduistickej rodiny. Jeho rodičia patrili k hinduistickej kaste vaišov (obchodníkov; samo meno Gándhí znamená kupec). Narodil sa 2. októbra 1869 v prístavnom meste Porbandar na západnom pobreží Indie. Otec, Karamčand Gándhí bol ministrom malého indického kniežacieho štátu a matka Putlibaíí veľmi zbožná a múdra žena, ktorá však nevedela čítať ani písať. Časté otcove debaty s priateľmi iného vyznania (hinduisti, moslimovia, džinisti...) učili mladého Gándhího náboženskej tolerancii. V mladosti bol veľmi plachý a vážny. Už vo veku 13 rokov bol oženený s rovnako starým dievčaťom Kastúrbou. Kastúrbáí akceptovala svojho manžela ako učiteľa a vychovávateľa. Gándhí bol síce slabší a plachší než jeho bratia, a s vychudnutými nohami aj nápadne odstávajúcimi ušami nebol nijak zvlášť pekný, ale mal však dobrotivé oči a milý úsmev a bol to tiež nežný manžel. Oblať, v ktorej žili patrila k rovnomennému grófstvu, ktoré, podobne ako ďalších vyše päťsto indických grófstiev, podliehalo anglickej koloniálnej správe. O sedem rokov po Gándhího narodení bola koloniálna India vyhlásená za za cisárstvo na čele s britským monarchom. Počtom obyvateľov prevyšovala celý európsky kontinent. Okrem neveľmi početnej a často neskutočne bohatej vrstvy majetných, väčšina ľuďí žila v nepredstaviteľnej chudobe. Vyše štyroch miliónov Indov sa snažilo žiť v iných končinách sveta; iba v Južnej Afrike ich bolo asi päťstotisíc. Gándhí sa neprestajne usiloval získať pre svojich krajanov rovnoprávnosť. Z váženého právika sa v tejto snahe stal nezmieriteľný vodca. Na dosiahnutie svojho cieľa začal používať nové a nezvyčajné metódy, ktoré vyústili do pasívneho odporu utláčaných. Mahátmovi, ako ho už vtedy nazývali, sa podarilo presadiť mnohé požiadavky v prospech jeho diskriminovaných krajanov. Roku 1915 sa natrvalo vrátil do svojej vlasti. Gándhí sa nikdy nepovažoval za nepriateľa Anglicka. Preto sa v prvej svetovej vojne so samozrejmosťou postavil na stranu britského impéria. Očakával však, že Anglicko jeho postoj ocení a po skončení vojny uzná Indiu ako rovnocenného partnera. Keď anglická vláda roku 1919 nesplnila svoj sľub a nedala priestor indickej vláde, sklamaný Gándhí vyhlásil za hlavný cieľ národnooslobodzovacieho boja svojej krajiny nezávislosť. Od roku 1920 viedol indický národný kongres. Cesta k tomuto cieľu však bola dlhá a tŕnistá.