Caesar bol nesporne najväčšou postavou rímskych dejín. V jeho osobe sa spájali vinikajúci vojvodca, obratný politik a prezieravý štátnik. Bol cieľavedomý, sebaistý a dôsledný. V roku 59 p. n. l. sa stal konzulom. Navrhol zákony o prídele pôdy bezzemkom a vojnovým vyslúžilcom, o rokovaniach v senáte sa museli vydávať správy na verejnosť, tým obmedzil senát. Po skončení úradu konzula dostal na starosť správu Gálie, čo mu umožnilo začať neskôr vojnu. Bojoval proti spojeneckým Galom, ale aj proti nepriateľským. Po podrobení Galie podnikol výpad na Germánov a Britov. No podmanené Galské kmene sa búrili, najväčšia vzbura vypukla v roku 52 p. n. l. , na jej čelo sa postavil Avernov Vercingetorix, ale bol porazený a neskôr zabitý. Zatiaľ čo v Galii Caesar víťazil v Ríme vznikali pouličné boje. Preto roku 56 p. n. l. zvolal konferenciu triumvirov. Jej výsledkom bolo zvolenie Pompeiusa a Crassusa za konzulov v roku o rok neskôr. Mali v Ríme nastoliť pokoj. Roku 54 p. n. l. zaútočil Crassus na Mezopotámiu ale prehral a bol zabití. Toto využilo Pompeius na prebratie moci v Ríme, bez Caesarovho vedomia. V roku 51 p. n. l. sa ich spor vyhrotil a o dva roky nato už Caesar tiahol na Rím. Tu stál kameň, na ktorom bolo napísané, že sa preklína a vyhlasuje za bohorúhača a otcovraha každý, kto ju prekročí s armádou smerom na Rím. Na tomto mieste sa Caesar spýtal vojakov či chcú ísť ďalej a oni chceli a predniesol svoj slávny výrok : „ Kocky sú hodené ! “ Touto akciou sa začína zánik republiky.

Tým činom začal Caesar občiansku vojnu. Chcel lepšie využiť Pompeiovo miesto v záujme rímskeho štátu. Keď Pompeius zistil čo sa deje, utiekol z väčšinou senátorov do Grécka. A tak Caesar roku 49 p. n. l. bez boja vošiel do Ríma. Potom porazil Pompeiovo vojsko v Hispánii a prijal nový titul diktátora. Za desať dní vydal rad zákonov na ktorý už mnohý čakali niekoľko desiatok rokov. Jedenásteho dňa sa vzdal tohoto titulu a stal sa konzulom a teda aj predstaviteľom Ríma podľa zákona. Až teraz sa vybral prenasledovať Pompeiusa. Ten ho najskôr porazil v bitke pri Épeire, ale potom ho Caesar porazil v bitke pri Farzale. Pompeius ušiel do Egypta, ale tam ho dal zabiť kráľ Ptolemaios XIII. Ten potom rozpútal Alexandrijskú vojnu ktorú však prehral, takýmto spôsobom pripravil Caesar pôdu pre novú provinciu. Na čelo Egyptského kráľovstva sa postavila Kleopatra.

Po tejto vojne pokračoval v prenasledovaní pompeiusových prívržencov.

Prišla však vojna s Bithýniou po ktorej Caesar poslal správu do Ríma : „ Prišiel som, videl som zvíťazil som. “ Po tejto vojne dokončil prenasledovanie pompeiusových stúpencov. V roku 46 p. n. l. oslávil štyri úspechy za víťazstvá nad Galiou, Egyptom, Farnakom a Jubom a o rok neskôr postavili jeho sochu medzi božských ochrancov Ríma. Po týchto bojoch prevzal všetku moc a stal sa pravým monarchom. Svoju moc plne využíval, aby zabezpečil vnútri ríše pokoj. Postaral sa o armádu, rímskej chudobe zabezpečil bezplatný prídel obilia a vytváral pre ňu pracovné príležitosti, udelil občianstvo gréckym lekárom a filozofom, podporoval remeslá a vydal kalendár. Tým sa stal nesmierne populárny, ale po roku 45 p. n. l. sa to začalo meniť. Keď sa chcel dať vyhlásiť za kráľa, bol zavraždený. Jeho vražda vyvolala nepokoje. Nakoniec sa senát rozhodol že vrahovia nebudú potrestaný a jeho reformy zostanú v platnosti. Preto mu usporiadali veľkolepí pohreb. Dedičom sa stal Gaius Octavian.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Gaius Julius Caesar životopis