Rod Bosniakovcov

Záznamy o rodokmeni Bosniakovcov sa začínajú odvíjať od Marka Bosniaka, ktorý sa narodil okolo roku 1500. Bol v službách Ferdinanda I. Habsburského. Zúčastnil sa bojov proti Jánovi Zápoľskému, vyznamenal sa v protitureckej bitke pri Viedni na jeseň roku 1529. Bol hlavným kapitánom v dnešnom Jure pri Bratislave. Zomrel okolo roku 1564, keď zvolili za kráľa Maximiliána II. Marek Bosniak mal tri deti: Andreja, Annu a Žofiu.
Andrej sa narodli roku 1530 vo Veľkom Bieli, neďaleko Bratislavy.Mal majetky v okolí Trnavy. Jeho sestra Anna sa po smrti prvého manžela vydala po druhý raz za Františka Čorbu. O sestre Žofii sa zatiaľ nenašli nijaké záznamy.
Andraj Bosniak mal štyri deti: Tomáša, Štefana, Magdu a Brigitu. O Tomášovi vieme, že sa narodil v Bratislave alebo jeho blízkom okolí roku 1572. Slúžil v hodnosti husárskeho kapitána u grófa Ilešháziho. Tomášov brat Štefan študoval na univerzite v Bologni. Zomrel ako starý mládenec. Tomášova sestra Magda bola vydatá za Františka Fánocyho a ďalšia Tomášova sestra Brigita bola manželkou Gašpara Trsťanského, ktorý bol členom kráľovského snemu.
Naša historiografia z obdobia feudalizmu eviduje málo osobností vojenského a politického života, ktoré by sa hlásili k slovenskému pôvodu. Jedna z pozoruhodných osobností tohto obdobia je práve Tomáš Bosniak, kapitán hradu v Šuranoch, Nových Zámkoch a vo Fiľakove. Okrem iných hodností bol rytierom Zlatej ostrohy kráľa Mateja II., hlavný ceremoniál (pohárnik) kráľa Ferdinada I. Habsburského a hlavný župan Tekovskej župy. Mal dvoch synov: Tomáša a Štefana a tri dcéry: Žofiu, Juditu a Magdu.



Chýry o Žofii

V okolí Šurian , Ostrihomu, Prešporka a Nitry sa verejne povrávalo, že chýrny vojvodca Tomáš Bosniak schováva vo svojej rodnej kúrii dcéru krásavicu.
„...jej alabastrová pleť, veľké oči, graciózne držanie tela, chôdza, to všetko nasvedčuje tomu, že Žofia raz bude pliesť hlavy významným mužom, priateľko“, dodal Ilešházi.
Už vtedy pätnásťročnú Žofku každý obdivoval. Hovorilo sa, že je ozdobou Šurian. Bosniakovi pritelia ju obdivovali, prihovárali sa k nej, len aby sa na nich usmiala. Táto citlivá, skromná , ale na svoj vek nezvyčajne vzdelaná dievčina vedela však veľmi rýchlo rozoznať dobro od zla. Vyhýbala sa „napomádovaným“ pánkom, ktorí sa prostredníctvom vychovávateľky Alžbety Telegdyovej snažili všakovakými fintami dostať do jej blízkosti.