Umná a taktná Žofia nikoho neurazila, ale všetkých mužov, ktorí jej chceli dvoriť, svojou zdržanlivosťou jednoznačne odmietla.

Po veľkolepej svadbe palatína Mikuláša Esterháziho, ale aj skromnejšej, no o to veselšej svadbe u Stoklasovcov, ktorých mala Žofia tú česť zúčastniť sa, sa v mnohých rodinách o inom nehovorilo, len o Žofii, ktorá svojou prítomnosťou očarila hostí zblízka i zďaleka. Niet divu, že v Bosniakovej kúrii v Šuranoch sa ohlasoval jeden nápadník za druhým. Podľa vtadajšieho zvyku pytač prišiel k mladuche až potom, keď získal súhlas k návšteve dievčiny od jej otca alebo matky. Tomáš Bosniak s manželkou prichádzajúcich pytačov vytrvalo odmietali.Vyhovárali sa, že je mladá a že na vydaj ešte nepomýšľa. V Bosniakovej kúrii nepochodili pytači ani z popredných rodov Uhorska.
Na Vianoce 1625 zavítal do Šurian Michal Šeréni s otcom, ktorý bol starým priateľom Tomáša Bosniaka. Mladý Michal, ako ho posmešne prezývali vzhľadom na to, že mu tiahlo na štyridsiatku, sa spoliehal na otcovu náklonnosť k Bosniakovi, ktorá bola vlastne obojstranná. Spolu bojovali proti tureckým výbojníkom, spolu sedávali na sene. Priatelili sa v boji aj v mieri.
Na fašiangy vo februári 1625 Tomáš Bosniak s manželkou Máriou vydávali svoju dcéru Žofiu za Michala Šeréniho. Tomáš si nebol istý, či koná správne. Žofia nemala ešte ani sedemnásť rokov. Ani Žofiina matka nechcela spočiatku o tomto sobáši počuť, no Žofia sa rozhodla sama. Vyslovila svoje želanie a pre Tomáša Bosniaka by bolo nečestné vziať dané slovo späť.
Svadba sa konala bez väčších radovánok, oveľa skromnejšie než bolo zvykom. Podlomené zdravie ženícha Michala nedovolilo hlučnú zábavu a bujaré tance, pozvali len najbližšiu rodinu.
Mnohí Bosniakovi priatelia a známi nevedeli pochopiť, prečo sa Žofia odrazu vydala a prečo práve za štyridsaťročného Michala Šeréniho. Nesvoja bola aj Žofiina matka. Rodina akoby sa navzájom odcudzila a vnútorne oslabila. Tomáš Bosniak sa viac zdržiaval vo Fiľakove alebo v Nových Zámkoch ako v Šuranoch.
Mladý pár sa odsťahoval do hradu Svetlá na Morave, odkiaľ Michal pochádzal. Ich šťastie netrvalo dlho. Michal Šeréni čoraz viac chorľavel. Nepomohla mu ani bezhraničná opatera oddanej manželky. Smrť bola neúprosná. Pochovali ho v krypte kostola v Pozloviciach pri Luhačoviciach.
Tomáš Bosniak nečakal, kým sa mu dcéra utrápi v cudzom prostredí, keďže sa po Michalovej smrti rozviazali ostré uštipačné jazyky miestnych ľudí. Vzhľadom na to, že klebety okolo Žofie Šeréniovej neustali, ba naopak, šírili sa ako lavína, Žofia bola nútená sťažovať si otcovi do Fiľakova listom. Sťažovala sa na palatína, ktorý sa o nej nepekne vyjadroval. Šeréniovci ju všade ohovárili, akoby zavinila smrť ich syna.
Preto si po ňu otec prišiel a odviedol ju z Moravy do rodičovskej kúrie.