Útoky, najmä v nočných hodinách, Fraňo s vojskom odrazil, no Turci sa len tak ľahko nevzdali. Sústredili pri Fiľakove niekoľkotisícovú armádu, s ktorou čoskoro zaútočili. Vešeléni aj tieto útoky odrazil, ale s veľkými stratami. Muráň zostal zatiaľ mimo boja, no Vešeléni vedel, že keď Turci zaútočili na Fiľakovo, pokúsia sa obsadiť aj Muránsky hrad. Zabezpečil potrebnú obranu a čakal. 15. marca 1655 bol gróf Fraňo Vešeléni vymenovaný za palatína Uhorska, prvého muža po kráľovi. Uhorskému vojsku na čele s Fraňom Vešelénim sa podarilo zatlačiť Turkov viac na východ, no namiesto pochvaly, ktorú čakal, prišiel rozkaz stiahnuť vojsko. Cisár uzavrel s Turkami mier na dvadsať rokov. Fraňa toto rozhodnutie nasrdilo a postavil sa cisárovi na odpor. Muráň sa stal ohniskom proticisárskych vojsk. Mária Sečianska predsa len zvíťazila. Vedela, že rozumnému Fraňovi sa postupom času všetko vyjasní. Vešeléni začal organizovať veľké povstanie proti cisárovi Leopoldovi I. Žiaľ, nedočkal sa úspechu, hoci cisárska moc už bola v krajine dosť otrasená. 27. marca 1667 zomrel na hrade v Slovenskej Ľupči.
Vešeléniho sprisahanie proti cisárovi potom viedol Peter Zrínsky a František Nádašský a ohniskom proticisárskeho odboja sa stal Muráň. Mária Sečianska sa hrdinsky bránila. Takmer rok odolávala cisárskym vojskám. Roku 1670 kapitulovala a Muránsky hrad odovzdala cisárskym vojskám. Vzápätí ju zbavili všetkých práv a začiatkom roku 1671 ju deportovali do Prešporka. Dňa 18. júla 1679 zomrela u svojho švagra v Koszegu.





Záhada na Strečne

Leto 1678.
Tokoliho vojská zaútočili na Strečniansky. Vyhnali cisárske vojská, ale nie na dlho. O pár dní neskôr cisárske vojsko dobylo Strečniansky hrad späť. Keď vojaci vykradli všetky drahocennosti v komntách, prišla na rad aj strečnianska kaplnka. Hnaní túžbou po bohatstve, rozhodli sa odstrániť i kamenný kryt krypty a vojsť dnu. Vynášali jednu rakvu za druhou, odrážali veká a drancovali z práchnivejúcich tiel všetko, čo malo lesk. Keď sňali i veko z truhly Žofie Bosniakovej, vojaci ostali stáť v nemom úžase. Jej tvár, ruky-jej telo ostalo neporušené i napriek tomu, že od jej smrti prešlo už takmer tridsaťštyri rokov. Čo však vojakov najväčšmi zaujalo bol Žofiin svadobný prsteň a retiazka. A keďže jej tento prsteň nevedeli stiahnuť z ruky, pomohli si šabľou. Potom sa rozhodli hodiť ju spolu s rakvou do jamy s vápnom, ktorá sa nachádzala na dvore.
Keď vojaci opustili hrad, niekoľko mužov a žien sa zbehlo k vápennej jame a pomocou dlhých drúkov vytiahli rakvu.