Avšak zvodnej Márii sa zapáčil Fraňo Vešeléni. Zatiaľ nemala možnosť stretnúť sa s ním, lebo vo Fiľakove sa zdržiaval zväčša v prítomnosti Tomáša Bosniaka, alebo sa ponáhľal do Šurian alebo na Strečno za Žofiou.
Muránska Venuša dennodenne premýšľala nad tým, ako sa stretnúť s Vešelénim. Sliedila, ktorými cestami chodí do Fiľakova, kadiaľ sa vracia späť do Šurian alebo na Strečno. Najala si niekoľkých prieskumníkov, ktorých úlohou bolo referovať o cestičkách palatína Vešeléniho. Vysliedili, že sa zväčša vracia na Strečno Fiľakovskou vrchovinou.
Mária Sečianska zariadila všetko, aby sa mohla s palatínom stretnúť. Zaumienila si, že počas prechodu cez Fiľakovskú vrchovinu prepadnú jej vojaci v chotári dedinky Šid Vešeléniho koč, v ktorom cestoval v sprievode niekoľkých dôstojníkov.
Nič netušiaceho Fraňa Vešeléniho pred dedinkou zastavili neznámi maskovaní jazdci.
Vešeléni si všimol, že ku koču sa blíži rezkým krokom urastená čiernovláska. Kráčala pyšne, oblečená do modrého rúcha. Mala krásnu dlhú šiju a všetkých si obzerala pichľavým pohľadom. Tušil, že v tomto prípade nejde o dukáty. Je to akási pasca. Očami jastril raz na jazdcov, raz na ženu. Vešeléni mal tú česť spoznať Máriu Sečiansku, Muránsku Venušu. Hoci ich prvé stretnutie netrvalo dlho, povedali si dosť na to, aby bolo obom jasné, že ich čoskoro čaká nové stretnutie.
V jeho mysli znva a znova ožívalo tajuplné stretnutie s Máriou Sečianskou. Je to šarmantná kráska, v ktorej je stelesnená roztopašnosť s odvahou riskovať. Hovrí sa o nej, že skríži cestu každému mužovi, čo sa jej zapáči. Zjaví sa ako blesk z jasného neba, rýchlo zažiari a ešte rýchlejšie zhasne. Musí sa s touto hradnou kapitánkou znovu stretnúť. „Kráľovná krásavíc,
neznámy Tvoj sluha Ťa chtiac-nechtiac musí obdivovať. Ver, že si paňou môjho srdca. Prosím Ťa v mene našej lásky, urči miesto a spôsob, aby som si mohol s Tebou pohoviriť. Súčasne Ťa uisťujem o mojej vernosti k Tebe. Udaj miesto a prídem. Vešeléni.“

„Nečakane prišiel Tvoj list, na ktorý rada odpovedám. Tvojej láske skalopevne verím lebo je to naša láska. I ja sa túžim pozrieť do Tvojich očí. Na ceste nám stojí veľa prekážok. Sotva sa budeme môcť zísť bez svedkov. Urobím však všetko, aby som Tvoje želanie splnila. Čoskoro pošlem za Tebou istého človeka a oznámim Ti presnejšiu odpoveď. Mária Sečianska.“


Fraňo Vešeléni bol do Márie Sečianskej zaľúbený. Ani sám nevedel, ako a čím mu počarovala. Po nečakanom stretnutí pochopil, že túto ženu mu prisúdili samotné nebesá.