Sečianskej sluha priniesol po čase Vešelénimu list, v ktorom ho pani Muránskeho hradu pozývala na stretnutie priamo na hrade. Sľúbila, že pod jej oblokom bude pripravený povrazový rebrík, po ktorom sa Fraňo môže dostať do severného krídla hradu. Všetko je zariadené tak, aby Vešeléniho cestu na Muráň nikto neprekazil. Opatrný Vešeléni vydal príkaz, že ak by sa nevrátil do budúceho rána, nech fiľakovská posádka v plnej zbroji zaútočí na Muráň.
Prišla noc, azda tmavšia, ako inokedy. Na severnom múre Muránskeho hradu sa hompáľal povrazový rebrík. Oblečený do čierneho habitu sa Fraňo Vešeléni pomaly štveral hore k obloku, kde ho čakala Mária Sečianska. Mala oblečené biele šaty, ktoré výrazne kontrastovali s temnou nocou a jej čiernymi vlasmi. Pás jej obopínala červená šerpa. Objali sa, akoby dávno patrili k sebe, hoci boli v politickom zápase protivníci. On na strane cisára, ona na strane povstalcov. Fraňo bol presvedčený, že sa mu podarí Máriu získať na stranu cisára. Urobí čokoľvek, len nech splní svoju vojenkú povinnosť v prospech cisára Ferdinanda III. Prvé stretnutie mu dodalo nádej a Vešeléni odvtedy častejšie chodil na Muráň. Mária zasa po čase v ošiali lásky sľúbila Vešelénimu, že povstalcov zradí a pridá sa k cisárskym. Zatiaľ čo Vešeléni chodieval za Máriou Sečianskou, Žofia na Strečne vyčkávala svojho manžela. Počula, že Turci neustajne dobiedzajú na hranicu Horného Uhorska. Chápala Fraňove povinnosti, no neukázal sa už takmer pol roka. Chlapcom bolo za otcom veľmi smutno a Žofii za manželom tak isto. No bola bezmocná. Mala na starosti deti, majetky a musela sa starať o to, aby jej poddaní, či želiari cez zimu nehladovali. Chýr o Máriinej a Fraňovej veľkej láske sa pomaly šíril z hradu na hrad, z kúrie na kúriu. Už takmer každý vedel, že sa majú radi, iba Žofia nič netušila. Všetci ju ľutovali. Až v Šranoch sa o všetkom dozvedela, no neverila tomu. Znova sú to len klebety, ktoré majú očierniť ich lásku (myslela si). Bola zvyknutá na takéto bezohľadné ohováračky.
Na Štedrý deň Fraňo konečne zavítal do Šurian, vraj len na týždeň. Napokon zostal v Šuranoch nielen cez Vianoce, ale vyčkal tam až do Nového roku. Do Fiľakova sa vydal cez Nitru a Žofii sľúbil, že sa v marci vráti na Strečno a budú spolu celé leto. Žofia nemala iné východisko, ako Fraňov návrh prijať. Fraňo zostal mesiac – dva vo Fiľakove, ale na Muráni sa neukázal. Mária Sečianska posielala kuriérov s pozvánkami, ale Fraňo Vešeléni bol neoblomný. Nástojil na tom, aby sa posádka Muránskeho hradu bezpodmienečne vzdala cisárskym vojskám, ktorým velil. S tým návrhom však kapitánka hradu nesúhlasila.