Fraňovi po čase neostávalo iné, ako sa opäť vybrať za Máriou Sečianskou na Muráň. Strávil u nej celý týždeň. Zdalo sa, že je šťastný. Zabudol na Žofiu, na synov, ba i na cisárovo posolstvo. Žil len pre prítomnosť. Veril, že Máriu presvedčí, aby sa pridala na stranu Ferdinanda III. Ona bola zasa presvedčená, že sa jej podarí získať Vešeléniho proti cisárskym, v záujme Rákociho. Cisár bol nespokojný, že Vešeléni ešte neobsadil Muránsky hrad. Rozvod ?

Fraňo Vešeléni cestou zo Spiša na Strečno neustále premýšľal o tom, ako sa veľmi odlišuje Mária Sečianska od jeho Žofie. Dospel k názoru, že sa so Žofiou musí rozviesť. Priamo, bez okolkov jej oznámil svoje rozhodnutie. Žofiu táto správa veľmi ranila. V tej chvíli si predstavovala všetky pekné chvíle, čo spolu prežili,.. až napokon zamdlela. Zrútilo sa jej to najcennejšie čo mala – vrúcny vzťah k jej milovanému manželovi. Po prebudení bola Žofia i naďalej slabá a bledá. I napriek tomu, že lekár sľuboval zlepšenie jej zdravotného stavu, Žofii sa nepolepšilo. Fraňo veľmi oľutoval svoju primočiarosť a okmžite chcel svoju chybu napraviť. No Žofia nechcela, aby s ňou ostal len z ľútosti. Avšak, Fraňo bol už rozhodnutý. Chcel ostať so Žofiou a s chlapcami, venovať im viac času ako doteraz a spolu s nimi chodiť na prechádzky do hory.
Na jeseň 1639 sa Vešeléniovci sťahovali zo Strečna do Šurian, aby tam strávili zimu. Fraňo sa cestou zastavil v Trenčíne, Trnave a Nitre. Zašiel i do Prešporka a celkom vážne uvažoval, že sa vzdá funkcie kapitána Horného Uhorska. Rodina sa pohromade cítila príjemne. Vešeléniovci navštevovali priateľov v Šuranoch, Komjaticiach, Leviach a Nových Zámkoch. Klebety utíchli. Vešeléni nemyslel v týchto dňoch na nič iné, iba na Žofiu a chlapcov. O Fiľakovský hrad nejavil najmenší záujem, staral sa iba o zveľadenie Šurianského a Novozámockého hradu.
Onedlho sa do Šurian prihnal kuriér z Muráňa od Márie Sečianskej. Priniesol tajnú správu, ktorú mal odovzdať bez svedkov osobne Fraňovi Vešelénimu. Šikovný kuriér takticky vyčkával, kým sa nedostal až k Vešelénimu vo chvíli, keď bol na Šurianskom hrade sám. Žofia s deťmi a sprievodom sa vybrali na akúsi návštevu.

„ Milovaný,
pre prevelebnú lásku našu Ťa prosím, príď, lebo moje dni, zdá sa, sú spočítané. Ak sa v krátkom čase nezjavíš, viac ma neuvidíš. Život bez teba je pre mňa neznesiteľný. Nemeškaj ani deň. Mária.“

Gróf Vešeléni nijakú správu nenapísal, hoci na tom posol nástojil.