Povrávalo sa, že keď prechádzala cez Váh, jeho vody sa rozdvojili. Chodila bosá aj v najväčšej zime. Komornej, ktorá sa raz Žofii sťažovala, že jej je zima, hradná pani prikázala, aby šla v jej šľapajách. Žofiine odtlačky boli horúce.




Smrť Žofie Bosniakovej

Dvadsiateho ôsmeho apríla 1644 si Žofia dala k svojmu lôžku zavolať svoje deti. Nik z prítomných nevládal prehovoriť ani slovko, dusili v sebe plač a hrýzli si pery. Z očí im stekali slzy, keď Žofia čoraz pevnejšie a mocnejšie zvierala detské rúčky. Hľadela striedavo na Adama, potom na Lacíka a stisk jej bielych rúk postupne slabol. Zrazu uvolnila zovretie a ruky jej bezvládne klesli na prsia. Potom naposledy vydýchla.
Fraňo Vešeléni tak skoro Žofiinu smrť nečakal, preto niet divu, že sa náhlil na Strečno ako víchor. Keď zazrel rakvu a smútočný flór visiaci z okien Strečna a domov na okolí, bol nesvoj. Čosi ho škrelo až na dne srdca. Mal pocit, že namá odvahu pozrieť sa do očí svojim synom. Vešeléni si vyčítal Žofiinu smrť. Ešte dva týždne po pohrebe pobudol na Strečne. Ráno a večer chodil do hradnej kaplnky, kde vždy v zamyslení postál pred kryptou, v ktorej ležala Žofia. Vyhýbal sa však ľuďom zo Strečna a okolia, ktorí húfom navštevovali kaplnku. Niektorí tam prebdeli celé noci. Fraňo Vešeléni dal na Žofiinu hrobku vyhotoviť nápis : „ SOPHIA BOSNIAK, FRANCISCI L. BAROINUS WESSELENI, CONJUX, MORTUA IN ARCE STRECZEN DIE 28. APRILIS 1644.“

Mária Sečianska bola čoraz nepokojnejšia, že Fraňo sa jej vzdialil bez rozlúčky. Často posielala svojho kuriéra do Fiľakova s pozvaním, aby Fraňo prišiel na Muráň. Vešeléni však otáľal. Rana, ktorú utrpel bola ešte čerstvá. Štvrtého augusta 1644 sa však skalopevne rozhodol, že musí za každých okolností obsadiť Muránsky hrad. Na Muráň vpochodovalo vojsko z fiľakovskej hradnej posádky. Vešeléniho chlapi obsadili všetky východy a bašty. Očitý svedok týchto udalostí napísal :
„ .. Budházi, správca, sťa kameň tvrdý muž, zložil do rúk Vešeléniho prísahu vernosti k cisárskym. Za nim žalárnik a ostaní dôstojníci hradnej posádky. Prestrašená Eva Sečianska s manželom Ilešházimbez slova odovzdali kľúče Vešelénimu. Fraňo potom umožnil Eve s manželom nerušený odchod.“




Svadba Muránskej Venuše s Fraňom Vešelénim

Šiesteho augusta 1644 sa na Muráni konala veľká svadba. Fraňo Vešeléni sa bral za manželku Máriu Sečiansku, Muránsku Venušu. Keď kuruci opustili Fiľakovo a Muráň, na okolí sa usadili Turci. Striedavo dobiedzali na hrady a vyčkávali.