Meno Andreas Vesalius sa v kronikách medicínskej literatúry objavuje na jednom z popredných miest. Andreas Vesalius patril medzi takých učencov – vedcov, akými boli Bacon, Galileo, Descartes, Newton či Lavoisier. Vesalius urobil korektúru chýb v anatómii, ktoré pretrvávali viac ako 13 storočí. Zostavil a vydal vynikajúco spracovaný dokument De humani corporis fabrica. Táto kniha O stavbe ľudského tela patrí medzi najvzácnejšie skvosty tých najstarších univerzitných knižníc sveta.
Vesalius sa narodil 31. decembra 1514 v Bruseli. Začal štúdium cudzích jazykov (gréčtina, latinčina, hebrejčina) v Louvaine. Bol talentovaným žiakom a vynikal aj vo francúzštine. Vzdelanie a vedomosti o starých jazykoch, ktoré tu získal, prekvapili neskôr jeho poslucháčov i protivníkov a slúžili mu pri mnohých vystúpeniach, argumentáciách a literárnych prácach. Životným krédom Andrea Vesalia bolo pokračovať v profesii svojich predkov. 19-ročný sa vydal do Paríža s cieľom získať lekárske vzdelanie. Už v tomto veku bol pevne rozhodnutý venovať sa anatómii ľudského tela. Mal veľmi dobré pozorovacie schopnosti a skoro zistil, že pravá cesta k anatómii ako vede vedie cez skutočnú manipuláciu s mŕtvymi tkanivami. Začal praktické štúdium anatómie pitvaním tiel myší, krtkov, potkanov, psov a mačiek.
Jeho prvými učiteľmi boli Jacobus Sylbius, Jean Tagault a Johann Winter. Učitelia po krátkom čase spoznali jeho nadanie a cit pre anatómiu a umožnili mu, aby ju mohol aj vykonávať. Andreas však zistil chyby v prednáškach svojich učiteľov, najmä v anatómii Galena a verejne ich začal kritizovať.
Roku 1536 sa vrátil na Univerzitu v Louvain, kde vykonal aj prvú verejnú anatomickú pitvu. Vesalius bol taký zanietený pre anatómiu, že každý úkon na mŕtvole vysvetľoval a demonštroval a využíval svoje vedomosti z porovnávacej anatómie, aby porovnával alebo upozorňoval na anatomické rozdiely.
Roku 1537 odišiel mladý anatóm do Benátok, kde vstúpil do rôznych lekárskych aktivít: praktizoval malú chirurgiu, experimentoval s novými liekmi, zbieral anatomický materiál a pripravoval sa na anatomickú pitvu.
Neskôr, v tom istom roku, sa A. Vesalius presťahoval do Padovy, aby získal všetky práva a privilégia lekára.
6. decembra 1537, krátko po tom, ako získal titul doktora medicíny, bol menovaný z Bruselu za profesora chirurgie s právom vyučovať anatómiu na Padovskej univerzite. Hneď nasledujúci deň začal na tejto slávnej univerzite anatomickú pitvu, ktorá vzbudila okamžite veľkú pozornosť.