Napoleon Bonaparte životopis

Napoleon Bonaparte sa narodil v roku 1769 na ostrove Korzika, ktorá vtedy ešte patrila k Janovskej republike. Francúzi ostrov obsadili tri mesiace po jeho narodení. Bol druhorodeným synom chudobného šľachtica a na vojenskej akadémii, kde študoval, to pri bohatších spolužiakoch nemal ľahké. Bol však veľmi inteligentný, vynikol najmä v matematike, dejepise a zemepise. Sedemnásťročný Napoleon ukončil školu ako poručík delostrelectva a vstúpil do kráľovskej armády. Bol obdivovateľom myšlienok Voltaira a Rousseaua a privítal revolúciu. Jeho rodina zastávala názor, že by sa Korzika mala pripojiť k revolučnému Francúzsku a tým sa dostali do rozporu s korzickými separatistami, ktorí bojovali za úplnú nezávislosť Korziky. Celá rodina musela utiecť do Marseilles, kde sa Napoleonov starší brat Jozef oženil s dcérou obchodníka s látkami, Júliou. S jej mladšou sestrou Desiree sa zasnúbil Napoleon. Desiree sa napokon vydala za francúzskeho maršala Jean Baptista Bernadotta, ktorého si Švédi zvolili za následníka trónu, keďže vtedajší švédsky kráľ nemal potomkov. Bernadotte bojoval neskôr proti Napoleonovi na čele švédskych vojsk a od r. 1818 vládol ako švédsky kráľ Karol XIV. Potomkovia Desiree a Bernadotta vládnu vo Švédsku dodnes. Napoleon sa oženil so staršou vdovou po popravenom generálovi, Josephine de Beauharnais, ktorá mala dve deti, Eugena a Hortense. Eugene sa stal významným generálom, Hortense sa vydala za Napoleonovho brata Ľudovíta. Napoleonova kariéra sa začala za vlády jakobínov v roku 1793, keď sa vyznamenal pri oslobodzovaní prístavu Toulon, ktorý obsadili Angličania. Tu bol povýšený na brigádneho generála. Aj po páde jakobínov trvá vojna s Európou a Napoleon je Direktóriom vyslaný do Itálie, kde je situácia pre Francúzov najhoršia. Napoleon v r. 1796/97 víťazí a uzaviera s Rakúskom mier. Direktórium mu povolí výpravu do Egypta, ktorá by mala Angličanom odrezať dôležitú cestu do Indie. Cestou do Egypta sa francúzske vojsko zastavilo na Malte, kde zvrhlo vládu maltézskych rytierov. (Ostrov daroval rádu Johanitov ešte cisár Karol V. v roku 1530, potom, čo ich Turci vyhnali z ostrova Rhodos). Po odchode Francúzov zabrali Maltu Angličania a odišli odtiaľ až po druhej svetovej vojne. Výprava do Egypta 1798 bola katastrofou, ale mala význam z hľadiska histórie - znovuobjavenie egyptských pyramíd a snaha o rozlúštenie ich tajomstiev a hieroglyfov začala storočie veľkého rozmachu archeológie.

Anglický admirál Nelson porazil francúzske loďstvo pri Abukire a Francúzi nemali možnosť vrátiť sa domov. Iba Napoleonovi sa s niekoľkými priateľmi podarilo z Egypta utiecť a svoje vojsko prenechal nepriateľom, horúčave a chorobám. Do Francúzska prišiel Napoleon práve včas, aby využil nepokoje s vládou, vyplývajúce z obnovenej neúspešnej vojny s Rakúskom a Ruskom v Itálii. Hneď po návrate v roku 1799 uskutočnil prevrat a nastolil vojenskú diktatúru. Podľa príkladu Hanibala prešiel s vojskom Alpy a v Itálii opäť zvíťazil. Vytvoril tu tzv. sesterské republiky závislé na Francúzsku. V r. 1802 sa mu podarilo uzavrieť mier s Angličanmi a tak po desiatich rokoch vojny (1792 - 1802) zavládol v Európe mier. Angličania vtedy povolili aj návrat francúzskeho vojska z Egypta.
Mier priniesol Francúzsku blahobyt a upevnenie Napoleonovej vlády, čo Napoleon využíva a v r. 1804 sa vyhlási za cisára. Rozpory s Britániou sa prehlbujú, Napoleon sa snaží obmedzovať dovoz anglického tovaru do Európy a Angličania odmietajú odísť z Malty. V r. 1805 opäť začína vojna. Na mori víťazia Angličania, v bitke pri Trafalgarskom myse je zničené francúzske loďstvo. Angličania nestratili ani jednu loď, zahynul však slávny admirál Nelson. Na pevnine Napoleon zvíťazil. V bitke troch cisárov pri Slavkove porazil ruského cára a rakúskeho cisára. V Bratislave uzavrel mier s Rakúskom, potom porazil Prusko a napochodoval do Berlína, kde v roku 1806 vyhlásil kontinentálnu blokádu Anglicku. Všetky európske prístavy mali byť uzavreté anglickým lodiam. Potom sa Napoleon krížom cez Poľsko, ktoré ho oslavovalo ako osloboditeľa, vydal na stretnutie s ruským cárom, s ktorým uzatvoril mier. V Poľsku sa Napoleon zoznámil s grófkou Mariou Walewskou, ktorá mu porodila syna Alexandra. Napoleon v tom čase ovládal takmer celú Európu a v r. 1806-08 rozdelil vládu medzi svojich bratov a sestry:
• Najstarší Jozef sa stal neapoľským kráľom, v r. 1808 španielskym. • Lucien, ktorý pomáhal Napoleonovi urobiť prevrat, sa s bratom nepohodol a odišiel do Ameriky. • Jeho najschopnejšia sestra Elisa sa stala toskánskou veľkovojvodkyňou. • Ľudovít sa stal holandským kráľom. Bol ženatý s Hortensiou de Beauharnais, dcérou Jozefíny. Ich syn Ľudovít Napoleon sa o necelých štyridsať rokov po Napoleonovej porážke stal francúzskym cisárom Napoleonom III. Ľudovít sa tiež pohádal s bratom, bol presvedčený, že Napoleonova politika neprospieva jeho krajine, a odmietal dodržiavať blokádu. 1810 Napoleonove vojská krajinu obsadili a Ľudovít musel pred vlastným bratom utiecť.

• Svoju sestru Paulínu nepokladal Napoleon za príliš schopnú vládnuť, hoci ju mal veľmi rád. Bola to vraj veľká krásavica a sochár Canova vytvoril podľa nej sochu Venuše. • Karolína sa vydala za generála Murata, ktorý sa po Jozefovi stal 1808 neapolským kráľom. 1814 sa spojil s Rakúskom proti Napoleonovi, aby si zachránil trón, to mu však nepomohlo, bol zajatý a zastrelený. • Najmladší Jerome sa stal vestfálskym kráľom na území porazeného Pruska. Vládol zle a dopustil, aby francúzske vojská vyplienili Vestfálsko, preto bol 1813 vyhnaný. Aj Napoleon túžil po dedičovi a tak sa rozviedol s Jozefínou a oženil sa v r. 1810 s rakúskou arcivojvodkyňou Mariou Louisou. Tá mu porodila jeho jediného legitímneho syna a dediča Napoleona II., nazývaného Orlík. Kontinentálna blokáda sa ukázala neúčinná, francúzsky tovar nedokázal nahradiť anglický, rozmáha sa pašeráctvo a krajiny, najmä Španielsko a Rusko odmietajú blokádu dodržiavať. V r. 1808 sa vydáva Napoleon na výpravu proti svojim južným susedom a dosadzuje na španielsky trón svojho brata Jozefa. Francúzi však odpor Španielov nedokázali zlomiť, guerilla (partizánska vojna) neustala a už v r. 1809 sa v Portugalsku vyloďujú anglické vojská pod vedením vojvodu z Wellingtonu a porážajú francúzske vojská. V roku 1812 začína Napoleon výpravu do Ruska. Jeho "Veľkú armádu" (nazývala sa tak od r. 1804) tvorilo už 600 000 vojakov. Porazil Rusov v bitke pri Borodine a obsadil evakuovanú Moskvu. Kapitulácie sa však nedočkal a nedostatok potravín ho prinútil vydať sa na cestu späť. Hlad, zima a partizánske útoky ničili Napoleonovu armádu, ktorej zvyšky boli porazené v bitke pri rieke Berezino. Z Ruska sa vrátilo iba 30 000 vojakov. Definitívnu porážku utŕžil Napoleon v bitke národov pri Lipsku 1813. Bol prinútený vzdať sa trónu a odísť do vyhnanstva na ostrov Elbu. Ešte raz sa pokúsil obnoviť svoje cisárstvo, jeho vláda však trvala iba sto dní. Po porážke pri Waterloo 1815 bol odvezený na ostrov sv. Heleny, kde písal svoje spomienky a márne čakal na návštevu Márie Louisy a Orlíka. Tu aj zomrel v r. 1821.
Jozefína sa bitky pri Waterloo už nedožila, zomrela 1814. Aj Mária Walewska zomrela mladá, tridsaťjedenročná, v r. 1817. Ich syn Alexander sa stal ministrom zahraničia za vlády svojho bratranca Napoleona III. Povrchná a ľahkomyselná Mária Louisa sa stala veľkovojvodkyňou parmskou a syna zanechala vo Viedni. Opustený Orlík bol vychovávaný pod prísnym dozorom a zomrel ako dvadsaťjedenročný v r. 1832.
Napoleon je od r. 1840 pochovaný v parížskej Invalidovni, ktorú založil ešte Ľudovít XIV.

ako útulok pre vyslúžilých vojakov. Dnes je tu múzeum vojenstva. Okrem Napoleona sú tu pochovaní niektorí jeho maršali a jeho dvaja bratia - najstarší Jozef a najmladší Jerome. Počas druhej svetovej vojny, v r. 1944 sem Nemci previezli aj telo Orlíka.