Úsilím o reformu ľudskej spoločnosti sa zaradil medzi popredných sociálnych mysliteľov. Napriek tomu, že bol teológom, vedel sa kriticky postaviť proti nežiadúcim javom v pôsobení cirkvi. Rozvinul ideu celoživotnej výchovy a vzdelávania. Bol vynikajúcim znalcom materinského jazyka. Rozšíril jeho vyjadrovacie bohatstvo nielen svojím vedecko-pedagogickým dielom, ale i umeleckým, čím sa zaradil medzi popredných tvorcov našej literatúry.
Komenský ako nábožensky veriaci človek sa nebránil pokrokovejším novodobým názorom na spoločenský vývoj. Hoci z Písma preberal názor na posledný cieľ človek vytyčoval reálnejšie ciele pre pozemský živor človeka a jeho čiastkové ciele, vrátane reálnych úloh a cieľov výchovy.
Zdôrazňoval, že ľudia sa majú nielen všetko učiť, ale majú sa tiež učiť všetko robiť, pričom nad knižnú múdrosť kládol múdrosť, ktorá vedie k úspešnému a mravnému konaniu. Usiloval sa, aby každý človek žil múdro a dobre na tejto zemi. Cieľ výchovy videl v blahu každého jednotlivca, ktorý má byť svojou činnosťou prospešný národu i celej spoločnosti. Vychádzal zo stanoviska, že čím väčší je počet vzdelaných ľudí v národe, tým väčší prospech má z toho celý národ. Pretože celá ľudská spoločnosť má mať spoločné ciele, má jeden druhému v rozvoji pomáhať.

Množstvo Komenského didaktických názorov tvorilo živý odkaz dnešku a mnohé jeho didaktické zásady v podstate doteraz platia.
Komenský považoval didaktiku za umenie (vedu) o tom, ako dobre vyučovať. Ako dosiahnuť, aby sa žiak učil rýchlo, príjemne a dôkladne. Pritom vo vyučovaní videl tri stránky: učiteľa, žiaka a učenie. Učiteľ vedomosti odovzdáva, žiak ich prijíma a učenie je odovzdávanie vedomostí. Na základe rozboru vyučovacieho procesu určil zásady výberu učiva čo do jeho obsahu i usporiadania, ktoré sú oporou aj súčasnej pedagogickej vedy.
Komenský sa neusiloval len o všestranné vzdelanie niekoľkých jednotlivcov, ale všetkých ľudí. Lebo ak má človek šťastne prežiť svoj život, musí byť múdry. A múdry je ten, kto má také vedomosti a mravné vlastnosti, aby vedel správnej žiť. Preto obsah výchovy a vyučovania nemožno od seba odrhnúť. Za najdôležitejšie znaky dokonalej metódy

vyučovania pokladal Komenský poriadok a jeho prirodzenosť. Kým poriadok spočíva v
v správnom rozdelení času, učiva a postupu, potom prirodzenosť sa vzťahuje na duševné a telesné schopnosti žiaka a na spôsob, akým si učivo osvojuje. Pamäť sa má zaťažovať len najzákladnejšími pojmami, dôležité je opakovanie, cvičenie a skúšanie.
Komenského didaktika zahrňuje metódu mravného pôsobenia.