V roku 1555 uverejnil veštec prvé vydanieSiecles, v ktorom bolo skoro 400 štvorverší - predpovede dejinných udalostí, objavov a katastrof. Dielo vyvolalo veľkú pozornosť, i keď sa niektorí domnievali, že autor je buď výmyselník, alebo blázon. Knihu preslávilo až proroctvo, ktoré bolo pochopené ako predpoveď smrteľného úrazu Henricha II., udalosti, ku ktorým došlo v roku 1559. Od toho času sa povesť veštca ako skutočného proroka ďalej šírila, a keď roku 1566 zomrel v Salon de provence, pravdepodobne na zlyhanie činnosti obličiek v dôsledku srdcovej choroby, ospevoval jeho slávu nápis vytesaný do náhrobného kameňa:

Tu sa nachádzajú kosti slávneho
Michela Nostradamusa, ktorého božské
pero bolo padľa súdu všetkých
smrteľníkov jediné vhodné popísať
pod vplyvom hviezd budúcej
udalosti celého sveta. . .
Potomkovia, nerušte jeho kľud. . .

(Nostradamových štvorverší je veľa nato, aby som ich mohla vtesnať do niekoľkých stránok tejto práce, preto vyberám pre mňa tie najzaujímavejšie.)

2. Smrť leva

I keď prvé vydanie Nostradamusových Siécles vzbudilo veľkú pozornosť, niektorí ich čitatelia sa domnievali, že obsah svedčí o autorovom šialenstve. Iní v ňom videli šallatána, teda muža, ktorý písal údajne prorocké verše, v ktorých v skutočnosti nešlo o nič iného ako o absurdný nezmysel, postrádajúci skoro akýkoľvek podklad. V lete 1559 zmenili aspoň niektorí z týchto skeptikov svoj názor a dospeli k záveru, že muž, ktorého považovali buď ako podvodníka alebo blázna, naozaj mal prorocký talent. Zmenu v ich myslení spôsobila nehoda a smrť francúzskeho kráľa Henricha II., ktorou skončilo spojenie dvoch mužov. K nešťastiu došlo, keď sa 40 - ročný kráľ, ktorý si často ako osobné erbové zviera zvolil leva (Lev je v heraldike najobľúbenejším štvornohým zvieraťom, ktoré sa objavuje na nespočetných erboch. Ako väčšina zvierat je normálne zobrazený z profilu a pozerá sa dopredu. Najčastejšie je znázornený v stoji, alebo pripravený ku skoku. ), zúčastnil trojdenného turnaja usporiadaného na počesť svadby jeho dcéry s Filipom II. Španielskym a súčastne uzavretej svadby jeho sestry Margaréty a vojvodom savojským. Tretí deň turnaja kráľ nastúpil k zápasu s 33 - ročným velliteľom škótskej gardy, s mužom menom Coryes alebo Montgomery. Jeho predkovia údajne sčasti pochádzali zo Škótska, zeme ktorej heraldickým symbolom bol (a je) hrozivo vzpriamený lev. Montgomeryho kopija sa zlomila a úlomok kráľa ľahko poranil na krku. Väčšia časť kopije však prenikla pozlátenou mriežkou - pripomínajúcou klietku, ktorá zakrývala kráľovu tvár a vnikla mu do oka. Časť kopije zrejme zasiahla i kráľov mozog.