Geometrická časť je založená na Euklidových zákonoch. Predkladá dôkazy a zároveň zdôrazňuje potrebu presnosti. Avicenna sa zaoberal aj astronomickými pozorovaniami. Prišiel s niekoľkými správnymi dedukciami. Napríklad zistil, že Venuša je bližšie k Zemi, ako slnko. Vynašiel tiež nástroj na pozorovanie polôh hviezd.
Jedným zo záverov Avicennových filozofických štúdii je, že hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie). Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Avicenna ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Avicenna uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.