Ibn Sina je často nazývaný aj latinským menom Avicenna. Jeho otec bol starostom dediny, v ktorej žili.
Ako desaťročný začal čitať Arabskú poéziu. Ako trinásťročný začal študovať medicínu a už v šestnástich rokoch začal vyšetrovať pacientov. Študoval tiež logiku a metafyziku za pomoci najlepších učiteľov tej doby, ale radšej študoval sám. Vo svojej biografii napísal, že bol skôr samouk, ale v ťažkých časoch prijal pomoc od iných.
O jeho zručnosti a šikovnosti v medicíne sa dopočul aj Samanidský vládca Nuh ibn Mansur, ktorého Avicenna vyliečil a za odmenu mohol používať Kráľovskú knižnicu, čo bolo veľmi dôležité pre jeho ďalší rozvoj v študovaní medicíny.
Udalosti, ako smrť jeho otca a porazenie Samanidského panovníka úplne zmenili Avicennov život. Bez podpory otca a panovníka začal žiť tulácky život, túlal sa po rôznych mestách Khorasanu, vystupoval ako lekár a po večeroch viedol filozofické a vedecké diskusie so študentmi. Neskôr slúžil ako právnik a učiteľ. Asi najdôležitejším faktom je to, že aj napriek chaotickému spôsobu života dokázal aj naďalej nadobúdať kvalitné vedomosti. Po období tuláctva sa usadil v západo-Iránskom meste Hamadan, kde pôsobil ako dvorný lekár. Z nejasných príčin tu bol uväznený ako politický väzeň. Napísal tu dve práce o logike, prírodných vedách, psychológii, geometrii, astronómii, aritmetike, hudbe a o histórii medicíny. Po prepustení z väzenia a smrti vtedajšieho princa, ktorému slúžil, odišiel do Isfahanu, kde tiež slúžil na kráľovskom dvore. Strávil tu posledné roky života. Skompletizoval tu svoje práce a napísal aj mnoho ďalších, ktorých témou boli filozofia, medicína a Arabský jazyk. Zúčastňoval sa vojenských ťažení, napísal tu mnoho ďalších prác. Na jednom z ťažení náhle ochorel a napriek tomu, že sa pokúšal na sebe aplikovať svoje medicínske znalosti, zomrel.
Počas svojho života napísal 450 diel, z čoho sa zachránilo len okolo 240. Zo zachránených prác, 150 bolo venovaných filozofii a 40 medicíne. Písal taktiež o psychológii, geológii, matematike, astronómii a logike. Najprínosnejšia z jeho prác je „Kniha o liečení“. Jedna zo štyroch častí tejto knihy je venovaná matematike. Medzi odvetvia matematiky zahrnul astronómiu, hudbu, geometriu a aritmetiku. Geometriu rozdelil na statiku, kinematiku, hydrostatiku a optiku. Astronómiu rozdelil na astronomické a geografické tabuľky a kalendár. Aritmetiku rozdelil na algebru a indiánske počty. Hudbu rozdelil na jednotlivé hudobné nástroje.

Geometrická časť je založená na Euklidových zákonoch. Predkladá dôkazy a zároveň zdôrazňuje potrebu presnosti. Avicenna sa zaoberal aj astronomickými pozorovaniami. Prišiel s niekoľkými správnymi dedukciami. Napríklad zistil, že Venuša je bližšie k Zemi, ako slnko. Vynašiel tiež nástroj na pozorovanie polôh hviezd.
Jedným zo záverov Avicennových filozofických štúdii je, že hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie). Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Avicenna ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Avicenna uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Avicenna životopis