Nemecký dramatik, básnik umelecký teoretik, predstaviteľ literárneho klasicizmu, bol vzorom pre predstaviteľov romantizmu.
Pochádzal z rodiny nižšieho dôstojníka (chudobného ránhojiča) v službách wurttemberského vojvodcu Karla Eugena. Detstvo prežil v biednych pomeroch. Rodičia ho chceli dať na štúdium teológie, ale na príkaz Eugena musel ako 14-ročný začať študovať právo na vojenskej akadémii blízko Stuttgartu. V škole vládla prísna disciplína a kruté metódy. Mladý Schiller ich ťažko znášal. Napriek prísnym domácim predpisom dostali sa mu do rúk niektoré zakázané knihy, tie sa stali stravou jeho duše túžiacej po slobode. Boli to diela Klopstocka, Kanta, Goetheton, Rousseaua, Montesquieta, Shakespeara. Tieto diela ho ovlivnili.
Medzitým sa Fridrichovi podarilo prestúpiť na štúdium medicíny.Tu vo voľných nestrážených chvíľach začal písať svoju 1. hru - Zbojníci, ktorá čoskoro preslávila jeho meno.Hra mala premiéru v Mannheime v Schillerových 23-rokoch. Tajne sa zúčastnil tohto predstavenia, no odhalili ho a potrestali väzením. Vojvodca mu zakázal písať čokoľvek okrem prác z medicíny. Pre neznesiteľný útlak utiekol v tom istom roku s priateľom zo Stuttgartu. Prechodne sa zdržiaval vo Frankfurte nad Mohanom, Wormse a Oggersheime. Kvôli neobnovenej zmluve s mannheimským divadlom prijal pozvanie Kornera do Lipska a potom do Drážďan, čo mu umožnilo venovať sa úplne lit. tvorbe. Pod dojmom prechodného šťastia napísal ódu Pieseň na radosť (ktorej text použil Beethoven pre záverečný zbor 9.symfónie). Roku 1787 odchádza do Weimaru, kde pôsobila slávna trojica Wieland, Goethe, Herder.Prijali ho však chladno, preto sa utiahol a venoval štúdiu - hlavne filozofie a histórie. Pomocou spisu História odboja Holandska a pomoucou Goetheho vplyvu dostal miesto profesora dejín na univerzite v Jene, kde ho vymenovala vláda. Roku 1789 začala francúzska revolúcia, ktorú Schiller privítal, lebo v nej videl mohutné hnutie proti tyranom. Preto ho revolučný konvent r.1792 poctil čestným občianstvom Franc. republiky.
Od roku 1794 sa datuje jeho priateľstvo a spolupráca s Goethem, ktoré boli pre obidvoch prospešné. Spoločne vydávali časopis Horen a ročenku Musenalmanach. Obdobie spolupráce s Goethem 1794-1805 je súčasne obdobím nem. klasiky. Nemeckí klasici sa usilovali pomocou umenia dosiahnuť duchovnú slobodu a humanistickú kultúru, akú nem.