Tomas Alva Edison životopis

Keď raz Edison navštívil istého šľachtiteľa rastlín v Burbarku (Kalifornia), tento ho požiadal, aby sa zapísal do knihy návštevníkov. Boli tam štyri rubriky: Meno, Adresa, Zamestnanie, štvrtá mala hlavičku "Zaujíma sa o:". Sem Edison krátko a stručne napísal: "Všetko."
Nepreháňal. Za svoj život získal vyše 1 500 celosvetových patentov a ich rozsah bol veľmi široký- od separovania železnej rudy cez stroj reprodukujúci reč až po elektrickú žiarovku. Čo sa však týka začiatkov Thomasa, narodeného v Milane (Ohio) 11. februára 1847, boli vskutku skromné. Jeho otec ako obchodník s drevom a obilím dosiahol akú- takú slušnú životnú úroveň. Ale keď sa v blízkosti mestečka vybudovala železnica, doprava tovaru sa z kanála Ohio- Erijské jazero presunula na koľajnice a obchod Samuela Edisona upadal. Presťahoval sa do Port Huronu v štáte Michigan a tu sa pokúšal opäť priviesť k rozkvetu svoj obchod.
Thomas, ktorý prišiel na svet ako posledné zo siedmich detí, mohol riadnu školu navštevovať len v priebehu troch mesiacov. Našťastie mu však jeho matka, ktorá bola predtým kanadskou učiteľkou, poprinášala domov všetky najdôležitejšie pomôcky. Najviac ho bavilo čítanie. Keď mal deväť rokov, čítal už prírodovedecké knihy a v pivnici rodičovského domu sa púšťal do chemických pokusov.
Ako dvanásť ročný musel začať finančne prispievať vo svojej rodine. Prevážal sa v nákladnom vagóne na železnici Grand- Trunk hore- dolu medzi stanicami Huron- Detroit a predával cestujúcim ovocie, občerstvenie a časopisy. Takto si za rok zarobil 600 dolárov; poslúžili na podporu rodiny, na chemikálie a knihy. Onedlho si v nákladnom vagóne zriadil laboratórium. Istého dňa zbadal v Detroite lacný starší tlačiarenský lis s "kasou" na ručnú sadzbu. Pätnásťročný mladík sa rozhodol, že vo svojom nákladnom vagóne začne tlačiť vlastné noviny. Traťoví telegrafisti ho zásobovali informáciami, čo je kde nové. Noviny mali čoskoro tristo čitateľov.
Popri tom pokračoval Edison vo svojich chemických experimentoch. Všetko bolo v poriadku až do augusta 1862, keď sa mu prevrhla fľaša s fosforom, od ktorého sa vznietil celý nákladný vagón. Strojvodca mu vyhodil tlačiareň aj chemikálie a Edison dostal riadnu príučku.
Po tomto neúspechu sa naň čoskoro usmialo šťastie. Tom zachránil na koľajniciach sa hrajúceho chlapca- syna istého úradníka pracujúceho v službách železnice. Vďačný otec sa mu odmenil tak, že ho zasvätil do tajov telegrafovania.

Zariadil aj to, aby železničná spoločnosť Grand- Trunk zamestnala Edisona ako telegrafistu v Stratforde. A tu urobil mladý bádateľ svoj prvý objav. Na kontrolu svojej prítomnosti musel každú polhodinu signalizovať do susedných staníc morzeovkou znak "6". Onedlho si skonštruoval prístroj prepojený s hodinami, ktorý mu plnenie tejto úlohy veľmi spoľahlivo zabezpečoval. Bohužiaľ, nie veľmi dlho- keď ho raz istá nepredvídaná kontrola pristihla sladko spať, mal po chlebe.
Roku 1 868 si našiel miesto v Bostone u telegrafickej spoločnosti Western Union Telegraph Company. Nasledujúceho roku získal ako dvadsaťročný svoj prvý patent. Šlo o ščítač hlasov pre parlament; poslancom stačilo iba stisnúť tlačidlo "Áno" alebo tlačidlo "Nie", a vzápätí sa elektricky signalizoval výsledok. Takýto postup sa však členom parlamentu neveľmi pozdával- bol totiž príliž presný.
Ešte toho istého roku sa dosť znechutený a rozmrzený vybral do New Yorku. Tu mal v istom zmysle šťastie- zrazu sa pokazilo zaznamenávacie zariadenie na burze, ktoré o stave burzových kurzov a o cene zlata priebežne telegraficky informovalo napojených maklérov a obchodníkov. Edison v priebehu dvoch hodín prístroj opravil a vzápätí dostal miesto. Samozrejme, od tohoto momentu sa zameral na zdokonaľovanie tohoto zariadenia a vynašiel novodobý univerzálny tlačidlový telegraf. Firma Gold and Stock Telegraph mala záujem jeho patent odkúpiť a vyplatila mu zaň v hotovosti 40 000 dolárov.
Keď vzápätí nato dostal objednávku na 1 200 takýchto burzových zaznamenávačov, zariadil si v Newarku pri New Yorku továreň, ktorej sa obklopil tímom zručných spolupracovníkov. V priebehu rokov 1 871- 1 873 vyvinul vo svojich dielňach rýchločinný telegraf, ktorým bolo možné signalizovať až tisíc slov za minútu. Roku 1874 vynašiel kvadruplexný systém, vďaka ktorému bolo možné jediným drôtom odoslať odrazu až štyri telegrami. V tom čase sa už mohol hrdiť vyše 200 patentmi. Postupne mu továreň v Newarku začínala byť malá.
A tak si roku 1 876 nechal v Menlo Parku, na kopček juhozápadne od New Yorku, postaviť veľkolepé laboratórium, vybavené tými najpresnejšími prístrojmi; vedľa neho si zariadil veľkú dielňu, strojovňu s dvoma parnými strojmi, skláreň a ďalšie budovy. Sem sa premiestnil s celým kolektívom svojich asistentov i plejádou prvotriednych pracovníkov. Mal vtedy dvadsaťdeväť rokov, bol šťastne ženatý, mal tri deti a stál na prahu novej etapy života, v ktorej si vyslúžil prezývku "kúzelník z Menlo Parku".

Najskôr sa pustil do zdokonaľovania Bellovho telefónu, ktorý síce fungoval, prenos zvuku nebol však možný na žiadne väčšie vzdialenosti, a okrem toho sa do mikrofónu muselo takmer kričať, aby na druhom konci bolo ako- tak rozumieť. Edison vynašiel citlivý mikrofón s uhlíkovými zrniečkami a špeciálnu indukčnú cievku umožňujúcu také zosilnenie zvuku, že začali byť možné telefonáty do vzdialenosti až stoviek kilometrov.
Roku 1 854 vynašiel nemecký hodinár Heinrich (Henry) Goebel jednoduchú elektrickú žiarovku. Jej princíp spočíval v tom, že sa vo vzduchoprázdnej banke umiestnené zuhoľnatené rastlinné vlákno rozžeravilo prúdom. Goebelovi stačilo, že mohol žiarovku nedlhej životnosti použiť na osvetlenie svojho newyorského obchodu
Edison pochopil princíp a podarilo sa mu zostrojiť všestranne a všeobecne použiteľnú elektrickú žiarovku; jej prvý exemplár sa rozsvietil 21. októbra 1 879- a žiarovka horela 40 hodín. O to, aby sa jeho objav stal známym, sa postaral propagačnou akciou- veľkolepým osvetlením Menlo Parku 700 žiarovkami, pričom svedkom tejto atrakcie bolo tritisíc hostí. V nadväznosti na to rozpracoval komplexný a bezpečnostný systém elektrického vedenia- od elektrického zdroja až po jednotlivé osvetľovacie telesá, a tak 4. septembra 1 882 mohla byť v New Yourku uvedená do prevádzky prvá elektráreň, ktorá už o dva mesiace napájala 5 000 lámp.
Už roku 1 877 sa začal zaoberať konštruovaním "hovoriaceho stroja", fonografu. Základom konštrukcie bol horizontálne umiestnený kovový valec, ktorý bolo možné otáčať ručnou kľukou; valec sa pri každom pootočení posunul o jednu drážku vo vodorovnom smere, čo umožňoval špirálový závit na jeho osi. Zvonka bol valec ovinutý staniolovou fóliou, ktorej sa dotýkala ihla upevnená priamo pod membránou. Keď sa v priebehu ľudskej reči valcom otáčalo, membrána sa rozkmitala v rytme zvukových vĺn a hrot s ňou spojenej ihly vtláčal tento pohyb do fólie. Pri prvom pokuse naspieval Edison do membrány krátku detskú pesničku. Keď vrátil valec do východiskovej polohy a na začiatok vtlačených brázd znova nasadil ihlu, a potom opäť otáčal valcom, zrazu ohromilo jeho asistentov jasné a zreteľné: "Mary had a little lamb…" Ale v dohľadnom čase sa nestalo nič viac, Edison mal na práci priveľa iných vecí. Až o desať rokov neskôr, roku 1 888, sa opäť vrátil k svojmu "hovoriacemu stroju". A tentoraz, keď ako médium na záznam zvuku použil voskový valec, zdokonalil svoj prístroj natoľko, že bol schopný- síce zadŕhavo, ale predsa- reprodukovať aj hudbu, znamenalo to už úspech fonografu.
Teraz už dokázal zachytiť všetko, čo je schopné zachytiť ľudské ucho.

Nebolo by teda možné zreprodukovať čosi podobné aj ľudskému zraku- teda živé, pohybujúce sa obrazy? Svojským spôsobom vyriešil Edison aj tento problém- vynašiel "kinematograf", kameru na sériové snímanie, a "kinematoskop"- premietací prístroj v podobe skrinky s pozorovateľským okienkom, cez ktoré mohla sledovať pohybujúce sa obrázky vždy iba jedna osoba. Vynález projekcie filmov na plátno musel prenechať bratom Lumiérovcom a Skladanowskému. Časom začal byť preňho malý aj Menlo Park, a tak sa roku 1 881 s celým vybavením presťahoval do New Yorku. Ani to však nebolo definitívne- roku 1 887 sa usadil na rozľahlej ploche vo West Orange a umiestnil tu aj svoje dielne a továrne, v ktorých zamestnával viac ako tisíc ľudí.
Žiadny iný človek už toho nevynašiel toľko ako Edison. Jeho genialita bola práve taká jedinečná ako jeho neúnavná tvorivosť a invenčnosť. Keď 18. októbra 1 931 zomrel, pracovali v obrovských priemyselných podnikoch desaťtisíce ľudí na výrobkoch, ktoré vzišli z jeho objavov.