Komáre vydávajú vyšší zvuk ako včely, lebo mávajú krídlami rýchlejšie (asi 500-krát za sekundu).
Človek nepočuje zvuky s príliš vysokými frekvenciami ani s veľmi nízkymi frekvenciami. Nepočuje ich preto, lebo sú buď nad alebo pod hranicou počuteľnosti ľudským uchom. Ľudia vnímajú zvuky od 20 hertzov, čo je nízke dunenie až do asi 18 000 hertzov. Mladý človek má hranicu počuteľnosti vyše 20 000 hertzov a so stúpajúcim vekom hranica počuteľnosti klesá. Mačka má hranicu počuteľnosti až 25 000 hertzov. Pes až do 35 000 hertzov. Myš do 100 000 hertzov a Netopier až do 120 000 hertzov.
Človek môže počuť dva po sebe nasledujúce zvuky iba vtedy, ak medzi nimi uplynie viac ako 1/10 sekundy.

Rozhlasové a televízne vlny
Podstatou rádiových vĺn sú rýchlo sa meniace elektrické a magnetické polia. Rýchlosť zmeny sa nazýva frekvencia (kmitočet) a meria sa v hertzoch (Hz). Vysielače môžu vysielať na rôznych rozhlasových frekvenciách čiže ich vlny môžu byť rôzne:
Dlhé vlny (DV, 30-300 kHz) sa šíria do vzdialenosti 1000 km. Využívajú ich národné rozhlasové okruhy (u nás Slovenský Rozhlas), ale aj lode, ktoré na týchto frekvenciách (vlnách) prijímajú správy o počasí .
Stredné vlny (SV, 300 kHz - 3 MHz) sa šíria na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov. Na rozsahu stredných vĺn su môžeme naladiť veľa rozhlasových staníc z celej Európy.
Krátke vlny (VK, 3-30 MHz) sa šíria na veľké vzdialenosti vďaka tomu, že sa odrážajú od ionosféry (je súčasťou termosféry, ktorá sa nachádza vo výške 80-480 km nad Zemou. Ionosféra je vrstva elektricky nabitých častíc) a zemského povrchu. Môžu takto obísť okolo celej Zemegule. Využívajú ich najmä rádioamatéri.
Veľmi krátke vlny (VKV, 30-300 MHz) sa šíria len priamočiaro a preto nedosiahnu za horizont. Tieto frekvencie využívajú napríklad požiarnici, policajti, televízia a rozhlas (napr. BETA Rádio 93,9 MHz či Rádio Koliba 106,0 MHz).
Ultra krátke vlny (UKV, 300 MHz - 3 GHz) prenášajú televízne programy.

Použitá literatúra:
Roman Bednár: NAJVÄČŠÍ GÉNIOVIA ZÁPADNEJ CIVILIZÁCIE, Vydavateľstvo Book & Book, Bratislava 1995, strany 54, 93, 94.
Annabel Craigová a Cliff Rosney: DETSKÁ VEDECKÁ ENCYKLOPÉDIA, Mladé Letá, Bratislava 1992, strany 64, 67, 68.
Ing. Juraj Bober, CSc.: MALÁ ENCYKLOPÉDIA BÁDATEĽOV A VYNÁLEZCOV, Obzor, Bratislava 1973, strana 295.
Kolektív autorov: DETSKÁ ILUSTROVANÁ ENCYKLOPÉDIA I.