Maša Haľamová pochádza z rodiny turčianskeho obchodníka. Jej otec istý čas žil v ázijskej časti predrevolučného Ruska, ale po vzniku Československej republiky sa vrátil domov. Haľamová vychodila ľudovú školu v Martine, ale neskôr odišla doštudovať do Juhoslávie, kde po matkinej smrti žila u učiteľky Oľgy Textorisovej, rodáčky z Blatnice. Neskôr sa vrátila do Bratislavy, kde začala študovať na obchodnej škole. Od roku 1926 žila v Tatrách, kde sa vydala za Jána Pullmana. Tu vznikli jej prvé básnické zbierky Dar a Červený mak. Vyjadrovala v nich lásku k tatranskej prírode, k manželovi, k svojim blízkym. Po smrti manžela (1956) odišla do Martina, kde začala pracovať vo vydavateľstve Osveta a od roku 1959 v bratislavských Mladých letách. V roku 1983 jej udelili titul Národná umelkyňa.
Maša Haľamová už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku, neskôr aj vlastnú tvorbu v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a Elán. Vo svojich dielach dôsledne rozvíjala domácu tradíciu symbolizmu. Jej debut Dar bol pre verejnosť vítaným prekvapením. Autorkin talent sa za meral na analýzu ľudských hodnôt, šťastie , utrpenie, nádej a na sklamanie. Vo veršoch vyjadrovala aj svoj intenzívny vzťah k jednoduchým veciam, ako je napríklad príroda. Toto uplatňovala aj v ďalšej zbierke Červený mak, ktorú dopĺňala aj sociálnym akcentom
Neskôr vydala aj reedíciu oboch zbierok nazvanú Básne (1955), ktorú doplnila oddielom s názvom Novšie básne. V roku 1966 vydala tretiu zbierku Smrť tvoju žijem. Jej druhá časť Bez teba je inšpirovaná smrťou manžela, preto je plná motívov lásky a smútku. Vo vydavateľstve Mladé letá začala písať aj literatúru pre deti a mládež. Popri leporele Hodinky vydala aj prózu Petrišorka. Napísala aj adaptáciu ľudovej rozprávky Mechúrik Košťúrik s kamarátmi a rozprávku O sýkorke z kokosového domčeka. Pre deti vydala prózu Bubuník a pre mládež Komu dám svoju nehu.