Práca vyšla tlačou ako samostatná brožúra v Heilbronne roku 1845. Tu dôkladnejšie a presne rozoznáva rozlične formy pohybu. Na prvom mieste je mechanický pohyb. „Pohyb je sila“ tvrdí Mayer, odvolávajúc sa na príklad o pohybe pri pružnom zraze. Miera tejto sily, živá sila, sa zachováva pri pružnom ráze. Ďalej píše: „Zdvihnuté bremeno je sila, je príčinou pohybu.“ Veľkosť sily padania (potenciálna energia) sa vypočíta vynásobením tiaže telesa a danej výšky. Pohyb (kinetická energia) i sila padania môžu byť označené spoločným názvom „mechanický efekt“. Nezávisle od toho, či sa mení sila padania na pohyb alebo pohyb na silu padania, daná sila alebo mechanický efekt zostáva veličinou stálou. Tento zákon ako špecifický prípad axiómy o nezničiteľnosti síl sa uvádza v mechanike pod názvom „princíp zachovania živých síl“. Dokazuje sa voľným pádom telesa z ľubovoľnej výšky, pádom po určených dráhach, pohybom kyvadla, pohybom nebeských telies. Týmto zákonom o zachovaní mechanickej energie v gravitačnom poli končí pojednanie O mechanickej forme energie.
Tretia forma pohybu je teplo. „Teplo je sila, ktorá sa môže meniť na pohyb.“ Ako príklad uvádza, že uhlie horiace pod kotlom dáva menšie množstvo voľného tepla, keď stroj koná prácu, než keď prácu nekoná. Z toho vyplýva, že časť tepla sa mení na prácu. Potom určuje na základe rôznych merných tepiel plynu hodnotu mechanického ekvivalentu tepla 367 kpm/kcal. Štvrtá forma energie je elektrina. Rozoberá činnosť elektrofora a robí záver, že „mechanický efekt“ sa tu mení na elektrinu.
Sila padania je podmienená priestorovou odľahlosťou medzi telesom a zemou. Pri prekonaní tejto vzdialenosti vzniká teplo. „Pokus nás učí, že presne taký istý efekt ako pri mechanickom spojení, t.j. chemické teplo vzniká aj v dôsledku zlúčenia určitých látok, teda chemická rôznosť látok je sila. To je piata forma sily. Mayer zostavil tabuľku všetkých druhov rozoberaných síl a opisuje dvadsaťpäť prípadov premien pohybu.
V druhej časti diela sa Mayer zaoberá otázkou základného zdroja energie na Zemi. Týmto zdrojom je Slnko. Ako zásobník slnečnej energie na Zemi sú rastliny. Všíma si mechanizmu pohlcovania slnečnej energie rastlinami. Od rastlín Mayer prechádza na živočíchy. Odmieta názory Liebiga a iných, podľa ktorých procesy v živom organizme sa dejú, vďaka existencií „životnej sily“.