Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny Štúrovej, sa narodil 28.októbra 1815 v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec). Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1827 pokračoval v šúdiach na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Učil sa tam maďarčinu, nemčinu, dejepis a prírodopis. Veľký vplyv na neho mal profesor histórie Leopold Petz, pôvodom Slovák. Petz ovplyvnil mladého Štúra však aj hlbšie - poukazovaním na svet Slovanstva a na s tým súvisiace poslanie Slovanov v budúcnosti. Tiež v ňom prebudil lásku ku klasickému umeniu.

Po absolvovaní dvoch ročníkov sa v roku 1829 Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na lýceu existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Jeho študenti si v roku 1827 založili Československú spoločnosť. Medzi jej zakladateľov patrili Karol Šúr, Samo Chalupka, Daniel Lichard a neskôr sa stal jej členom aj Ľudovít Štúr. Medzi hlavné úlohy Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Ľudovít Štúr študoval rétoriku, poetiku, časomerný a prozaický latinský štýl, staroveké dejiny, najmä grécke a rímske.

V roku 1834 prerušil Ľudovít Štúr z finančných dôvodov šúdium na lýceu, no na naliehanie Sama Chalupku sa vrátil do Bratislavy a pokračoval v štúdiu. Na jeseň roku 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti.

Známy výstup na "rumy zašlej slávy" - na Devín, sa uskutočnil 24. apríla 1836. Študenti sa rozhodli prijať popri svojom krstnom mene i meno národné. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav. V školskom roku 1836-37 sa stal Štúr zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej.

V roku 1838 sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu v Halle v Nemecku, kde sa venoval predovšetkým štúdiu jazykovedy, histórie, a filozofie. Štúr sa počas dvojročného štúdia obšírnejšie oboznámil s Heglovou a s Herderovou filozofiou.

Koncom augusta 1840 sa vracia Ľudovít Štúr z Halle domov. Cestou sa zastavil v Hradci Králové, kde sa u Jána Pospíšila zoznámil s jeho dcérou Máriou. Po niekoľkých mesiacoch vnútorných bojov sa svojej lásky k Márii vzdal v básni Rozžehnaní.

11. júla 1843 sa Štúr a Hodža stretli na fare Hurbana v Hlbokom, kde sa rozhodli prijať stredoslovenské nárečie ako základ novej spisovnej slovenčiny.

Neskôr navštívili na Dobrej Vode básnika Jána Hollého.

31. decembra 1843 bol Ľudovít Štúr zbavený námestníctva na lýceu v Bratislave. V marci 1844 odchádza na protest proti zákazu Štúrových prednášok 22 študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče.

Po niekoľkoročnom úsilí sa podarilo Štúrovi získať od panovníka povolenie vydávať Slovenskje národňje novini a tiež dvojtýždennú prílohu Orol Tatranský. Ľudovít Štúr sa stal ich redaktorom a vydavateľom a jeho najmladší brat Janko členom redakčnej rady. Slovenskje národňje novini boli svojim obsahom zamerané na buditeľskú a osvetovú činnosť, na sociálne práva a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov však sťažoval prísny cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín.

V roku 1846 sa Štúr zoznámil v Zemianskom Pdhradí s Adelou Ostrolúckou a v Bratislave vyšlo Štúrovo dielo Narečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.

V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval práva svojho ľudu. 17. novembra predniesol svoju prvú reč na uhorskom sneme.

10. mája na celoslovenskej porade na fare u Hodžu v Liptovskom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. Po ich verejnom vyhlásení vydala maďarská vláda na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. 31. mája tajne previedol Ján Galbavý Štúra z Jablonového cez uhorskú hranicu na Moravu, kde sa mal v Prahe zúčastniť Slovanského zjazdu.

Od roku 1850 bol Štúr pod prísnym policajným dozorom. Rok 1851 otvára sériu veľkých bôľov Ľudovíta, pretože 13.január mu zomiera brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec.Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do Modry, aby sa sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej tvorí, píše, hoci jeho život znepríjemňuje a sťažuje polícia. V roku 1853 zomrela vo Viedni Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. 22. decembra 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastnou náhodou postrelil na poľovačke. Švagriná sa o neho starala, no 12. januára 1856 Ľudovít Štúr zomrel.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ľudovít Štúr životopis