Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny Štúrovej, sa narodil 28.októbra 1815 v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec). Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1827 pokračoval v šúdiach na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Učil sa tam maďarčinu, nemčinu, dejepis a prírodopis. Veľký vplyv na neho mal profesor histórie Leopold Petz, pôvodom Slovák. Petz ovplyvnil mladého Štúra však aj hlbšie - poukazovaním na svet Slovanstva a na s tým súvisiace poslanie Slovanov v budúcnosti. Tiež v ňom prebudil lásku ku klasickému umeniu.

Po absolvovaní dvoch ročníkov sa v roku 1829 Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na lýceu existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Jeho študenti si v roku 1827 založili Československú spoločnosť. Medzi jej zakladateľov patrili Karol Šúr, Samo Chalupka, Daniel Lichard a neskôr sa stal jej členom aj Ľudovít Štúr. Medzi hlavné úlohy Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Ľudovít Štúr študoval rétoriku, poetiku, časomerný a prozaický latinský štýl, staroveké dejiny, najmä grécke a rímske.

V roku 1834 prerušil Ľudovít Štúr z finančných dôvodov šúdium na lýceu, no na naliehanie Sama Chalupku sa vrátil do Bratislavy a pokračoval v štúdiu. Na jeseň roku 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti.

Známy výstup na "rumy zašlej slávy" - na Devín, sa uskutočnil 24. apríla 1836. Študenti sa rozhodli prijať popri svojom krstnom mene i meno národné. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav. V školskom roku 1836-37 sa stal Štúr zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej.

V roku 1838 sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu v Halle v Nemecku, kde sa venoval predovšetkým štúdiu jazykovedy, histórie, a filozofie. Štúr sa počas dvojročného štúdia obšírnejšie oboznámil s Heglovou a s Herderovou filozofiou.

Koncom augusta 1840 sa vracia Ľudovít Štúr z Halle domov. Cestou sa zastavil v Hradci Králové, kde sa u Jána Pospíšila zoznámil s jeho dcérou Máriou. Po niekoľkých mesiacoch vnútorných bojov sa svojej lásky k Márii vzdal v básni Rozžehnaní.

11. júla 1843 sa Štúr a Hodža stretli na fare Hurbana v Hlbokom, kde sa rozhodli prijať stredoslovenské nárečie ako základ novej spisovnej slovenčiny.