Lyndall Fownes Urwick sa narodil 3. marca 1891 v Malverne, Worcestershire, ako jediné dieťa Sira Henriho Urwicka a jeho ženy Annis rodenej Whitby. Základného vzdelania sa mu dostalo v lokálnej škole v Malverne a potom internátne v Boxgroovskej škole v Guildforde v rokoch 1900-1905. V rokoch 1905-1910 navštevoval školu v Reptone, kde vyhral historickú súťaž, ktorá mu slúžila ako prijatie do školy New College v Oxforde, kde študoval v rokoch 1910 až 1913. Po zmaturovaní v roku 1913 so známkou dva za predmet: Moderná história, vstúpil do firmy vyrábajúcej rukavice: Fownes Brothers and Company založenej roku 1777, kde bol jeho otec ako jeden z majiteľov. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako druhý poručík, za čo bol odmenený armádnym krížom v roku 1917. Po demobilizácii sa vrátil do firmy Fownes Brothers, v ktorej bol od roku 1917 ako jeden zo spolumajiteľov. Nesúhlasné názory s ostatnými vlastníkmi ho prinútilo odísť v roku 1920. Po dlhých mesiacoch hľadania vhodnej pozície sa dal dokopy s Benjamin Seebohm Rowntree, kde robil asistenta Oliverovi Sheldonovi v organizačnej kancelárii. V roku 1926 bol nepostrádateľný pri vytváraní riadiacich výskumných skupín, ktoré spájali firmy, ktoré sa zaujímali o nové objavy v oblasti riadenia a organizácie. V septembri roku 1928 Urwick odišiel do Genevy, aby prevzal funkciu riaditeľa medzinárodného inštitútu pre manažment (IMI), co bola časť Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Odstúpil túto pozíciu v roku 1933, kedy inštitút ukončil svoju činnosť.
Urwick nadviazal blízke kontakty s ľuďmi obhajujúcimi vedecký manažment v Amerike ako aj po celej Európe a bol blízko prepojený s výborom pre vedecký manažment (CIOS). V septembri 1934 sa vrátil do Londýna, aby spoločne s Johnom L. Orrom vstúpil do boja o vytvorenie celo-anglickej manažérskej poradne Urwick, Orr a partneri, v ktorej v rokoch 1934 až 1961 pôsobil ako predseda, v rokoch 1945-51 ako riadiaci riaditeľ a ako prezident od roku 1961. Po druhej svetovej vojne, kde pôsobil ako podplukovník sa vrátil do spoločnosti UOP, ktorú sa rozhodol rozšíriť a presadiť manažérske vzdelanie. Počas 40-tych rokoch sa stal predsedom Vzdelávacej rady inštitútu priemyselného riadenia. V 44. predsedal ministerskému vzdelávaciemu výboru pre manažment. Neskôr pri veku 60 rokov sa ďalej vzdelával a pôsobil v manažérskom tréningovom centre firmy UOP a dvakrát do roka viedol zasadnutia. Neskôr sa venoval prednášaniu riadenia, hlavne v zahraničí najmä v Amerike a Indii.