Ježovova stiahli z verejného života a o rok neskôr ho tajne zastrelili jeho „vlastní“ ľudia. Novým šéfom tajnej služby sa stal Lavretij Berija, verejne známy svojim záujmom o mučiarenské nástroje a mučenie.

Čistky prežilo len málo pôvodných predstaviteľov komunistickej strany. Medzi nich patrili predovšetkým Stalinovi prívrženci ako Molotov, Mikojan alebo Vorošilov. Do strany bolo prijatých 100 000 nových členov. Stalinova pozícia sa stala neotrasiteľnou.

7
5. Druhá svetová vojna


V Nemecku bol v čase Stalinovej vlády pri moci Adolf Hitler, ktorý čím ďalej, tým viac presadzoval nemecký imperializmus. Prvé miesto v jeho myslení obsadzovala čistá árijská rasa. Všetky ostatné, vrátane Slovanov, podceňoval. Stalin právom nadobudol obavy. Nečakaný zvrat nastal v prvej polovici roku 1939, keď Hitlerovo Nemecko zastúpené Joachimom von Ribbentroppom a Stalinovo Rusko zastúpené Molotovom podpísali tzv. pakt o neútočení. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda o výmene nemeckej techniky za ruskú ropu a obilie a samozrejme samotná dohoda o vzájomnom nenapadnutí sa. Pakt bol však len oficiálnym priateľstvom. V skutočnosti Hitler so Stalinom nikdy nespolupracoval.

O necelé tri mesiace po podpísaní dohody Hitler napadol Poľsko. Stalin bol užasnutý rýchlou a úspešnou operáciou. Veril, že s nemeckou technikou môže dosiahnuť podobné úspechy. Začal si nárokovať časť fínskeho územia. Červená armáda vypochodovala do boja, vrátila sa ale bez víťazstva a so stratou 150 000 mužov. Hitler si uvedomil slabosť Stalinovej armády a 22. júna 1941 napadol ZSSR. Spočiatku Stalinovo vojsko utrpelo množstvo porážok. Boli spôsobené viacerými faktormi. Stalinova armáda nebola dostatočne vycvičená na boj a neovládala novú techniku. Jednou z hlavných príčin slabosti ruskej armády bol nedostatok veliteľského zboru, ktorý dal Stalin v rámci veľkej čistky odstrániť. Zlikvidoval dokonca troch z piatich maršalov Červenej armády.
Prelom vo vojne prišiel po víťaznej bitke na Volge (19.12.1942 – koniec decembra 1943). Začiatok konca vojny nastal 16. apríla 1945 prípravou na delostrelecký útok na Berlín. Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka bola podpísaná 8. mája 1945 na predmestí Berlína.

V rámci plnenia spojeneckých povinností vstúpil Sovietsky zväz do vojny proti imperialistickému Japonsku. Po obsadení Mandžuska vojskom Červenej armády stratilo Japonsko značnú časť svojej armády. Následne USA zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. 2. septembra bola japonská vláda donútená kapitulovať.

Vzťah Stalina a spojencov bol počas vojny veľmi dobrý.