Univerzitné prednášky však Rázusa nezaujímali a veľmi na ne nechodieval. Celý deň sedel doma, písaval básne Elenke a o Elenke (Elenino album). Učil sa francúzsky, lebo chcel ísť aj do Paríža. Napísal tu aj drámu Obrodenie, ktorá sa bohužiaľ nezachovala. Rázus veľmi šetril, aby si mohol kúpiť čo najviac teologických kníh. Na ceste domov sa spolu zastavili aj v Londýne, obzreli si Hyde park a potom šiel Rázus sám do Paríža. Keď prišli z Edinburghu, rozmýšľali, kam sa dostanú po skončení kaplánskej služby. Rázus žartom povedal, že on pôjde na Pribylinu a Šenšel do Porúbky. A tak sa neskôr aj stalo. V januári 1913 sa stal Rázus evanjelickým farárom v Pribyline, pretože odtiaľ odchádzal Michal Bázlik. V tomto roku zomrel aj jeho otec. V apríli mal svadbu s Elenou, ale kvôli smútku to bola svadba len v kruhu blízkych. O rok neskôr sa im narodil prvý syn Martin.
Rázusov obzor sa značne rozšíril, zoslabol sociálny pesimizmus, uvedomoval si možný význam cirkvi v modernej spoločnosti. Tu začal už aj politicky pôsobiť. Stal sa členom Slovenskej národnej strany. Jeho básne boli pravidelne uverejňované až do konca prvej svetovej vojny v Robotníckych novinách a Národných novinách. Popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch predstavovali najvýznamnejšie prejavy proti vojne. Vtedy napísal napríklad prekrásnu báseň Návšteva o putovaní Pána Ježiša po vojnou zmietanom svete a jednu zo svojich najznámejších básní Matka, ktorá vychádza zo skutočnej udalosti na hrádockej stanici. Poézia z tohto obdobia mu vyšla v zbierkach Z tichých i búrnych chvíľ, To je vojna. Radosť nad oslobodením a vznikom Československa vyjadril v zbierke Hoj, zem drahá. Je to poézia obrátená k svetu, k človeku, k jeho túžbam, bolestiam, trápeniam, ale vyjadruje aj jeho vlastné bolestné, či radostné pocity. Boli na ňu veľmi dobré ohlasy. V roku 1920 napísal trojdejstvovú hru Hana. Je to dráma o žene, ktorá žije s ruským zajatcom, lebo jej muž padol na fronte a zápasí s celou rodinou, pretože sa dozvie, že jej muž žije.
V roku 1919 sa mu narodila dcéra Elena. Vtedy vypukla v Pribyline španielska chrípka a veľa ľudí zomrelo. Nakazil sa aj Rázus a vymeškal niekoľko porád SNS.
Počas prvej svetovej vojny i po nej neúnavne pracoval najmä ako básnik, publicista a politik. Viedol vážny zápas za demokratizáciu svojej cirkvi proti maďarizačnej vrchnosti. Nešlo mu ani tak o vieroučné otázky, ale o realizáciu kresťanstva v praxi. Znepokojovalo ho katastrofálne národné a sociálne postavenie slovenského ľudu.