Na politickej scéne sa postavil proti národnostnej politike v Rakúsko –Uhorsku, po oslobodení proti čechoslovakistickej politike českej, ale hlavne slovenskej buržoázie. V svojich dielach otvorene kritizoval poprevratové pomery, hlavne vládnuci egoizmus aj na najvyšších miestach. Vyzýval evanjelických farárov a učiteľov, aby ostali „dušou národa“. V auguste 1919 sa v Bratislave pokúšali agrárny činovníci zlikvidovať Slovenskú národnú stranu, ale našťastie neúspešne. V októbri tohto roku bol Rázus na valnom zhromaždení Spolku umelcov zvolený za predsedu Spolku. Koncom roka, v decembri sa v Piešťanoch konala konferencia SNS a Národnorepublikánskej roľníckej strany. Schválil sa spoločný názov Slovenská národná a roľnícka strana.
Roku 1921 sa kvôli tomu, že v Pribyline bol ako odrezaný od sveta, presťahoval do Moravského Lieskového. Fara bola v hroznom stave. Pršalo do izieb, budova sa rozpadávala a ohradou vietor kýval. Vybral sa do Prahy prosiť podporu pre Spolok slovenských umelcov, kde dostal „až“ päťtisíc korún. V auguste 1921 sa definitívne vzdal predsedníctva Spolku a vystúpil aj z výboru Matice slovenskej. Roku 1922 sa mu narodila dcéra Viera. Od apríla roku 1923 sa stal Rázus pravidelným prispievateľom denníka Bratislavských novín a obnovil aj spoluprácu s Národnými novinami. Platený denunciant Dimitrijevič vydal celý rad nenávistných brožúr proti Rázusovi a jeho tvorbe. Rázus na to reagoval článkom Čudné veci v Národných novinách. Dimitrijevič potom rozpútal sériu procesov za údajnú urážku na cti. Dokonca Rázusa zažaloval, ale skončilo sa to oslobodením oboch. Rázusa sa dimitijevičove hanopisy veľmi dotkli a uvažoval dokonca aj o emigrácii do Ameriky. Na jar roku 1925 Rázus vypracoval nový, rozšírený program Slovenskej národnej strany. V máji vyšla zbierka Kameň na medzi. Honorár za túto knihu venoval na Národný fond, ktorý založila Národná strana. O rok neskôr nebezpečne ochorel na oči a na istý čas sa musel zdržať literárnej aj publicistickej práce. O pár mesiacov mu vyšla kniha vojnových próz Z drobnej prózy a cyklus sonetov Kresby a hovory. V roku 1928 zomrel Rázusov švagor Samuel Zoch, ktorý bol biskupom. Viacerí sa obracali na Rázusa s otázkou, či by bol ochotný kandidovať za biskupa. On však odpovedal záporne. Na naliehanie Smreka a Krčméryho Rázus kandidoval do Národného zhromaždenia za Slovenskú národnú stranu ktorá šla do volieb spoločne s Kramářovou Československou národnou demokraciou a bol zvolený. Stal sa poslancom a predsedom SNS. K tomuto obdobiu viaže sa jedna milá príhoda. Rázus prišiel na návštevu k svojmu priateľovi Šenšelovi na porubčiansku faru.