Môj starý otec, vtedy šesťročný chlapček si napísal transparent s nadpisom „NECH ŽIJE RÁZUS, AK HO VYVOLIA“ potom sa mu to asi zdalo netaktné, tak menším písmom dopísal „iste ho vyvolia“. Na reakciu oslávenca sa starý otec už nepamätá, ale iste bol spokojný.
V tomto období vyšla jeho básnická zbierka Šípy duše, štvorzväzkový román Svety a aj zbierka náboženských piesní a veršovaných modlitieb Z nášho chrámu. Roku 1930 Rázus vstúpil do parlamentu a hneď navrhoval vytvorenie poradného zboru zo všetkých slovenských poslancov. Na stretnutí s ministrom Benešom naliehal, aby sa vláda najprv usilovala o česko – slovenské vyrovnanie. Aj napriek tomu, že sa stal poslancom sa nezaraďoval do vyššej spoločenskej vrstvy. Tohto roku brezniansky konvent povolal Rázusa za farára do Brezna. Tu mu vyšiel román Júlia a o rok neskôr autobiografický román Maroško a Maroško študuje v počte 4000 výtlačkov.
V júli roku 1932 vyšla kniha jeho životnej filozofie Argumenty. 16.septembra vo Zvolene prijali manifest, v ktorom sa hovorilo, že Slováci nikdy neboli Česi a Česi neboli Slováci. Je v ňom vyslovená požiadavka aby Pittsburská dohoda včlenila do ústavy Česko – Slovenskej republiky. Žiada sa v ňom aj zrovnoprávnenie oboch náboženstiev. Počas rozmachu hitlerizmu sa Rázus stal jeho výrazným kritikom a silne sa ohradzoval proti akýmkoľvek spoločným vzťahom s hitlerizmom. Začiatkom roku 1934 vyšiel veršovaný román Bača Putera. Vtedy dostal aj krajinskú literárnu cenu za svoj román Maroško, ktorú rozdelil na národné a cirkevné ciele. Napísal veselohru Malý detektív, hra ostala v rukopise. Na jar ďalšieho roku vyšla najznámejšia zbierka Rázusovej lyriky Cestou a aj druhá zbierka veršovaných modlitieb Pred tvárou božou. O rok na to vyšiel román Krčmársky kráľ o živote pred prevratom, obraz bohatnutia na dedine.
Pred voľbami roku 1935 SNS a Hlinkova slovenská ľudová strana podpísali predvolebnú dohodu o spoločnej kandidátke. Ľudová strana sa zaviazala prideliť národnej strane dve miesta do parlamentu a jedno do senátu. Táto dohoda však nebola dodržaná a miesto v parlamente z národniarov dostal len Rázus. Pre to výkonný výbor Slovenskej národnej strany vyhlásil rozchod s ľudovou stranou a Rázusovi odporúčal vystúpiť z klubu poslancov ľudovej strany.
Začiatkom roka 1936 bol čoraz častejšie chorý. Rozpory v národnej strane silneli a 22. Januára napísal Rázus list tajomníkovi, že sa vzdá svojho poslaneckého mandátu, keď bude isté, že jeho miesto dostane národniar. V marci napísal historický román Odkaz mŕtvych o náboženskej neznášanlivosti a o pár mesiacov aj dramatická báseň Ahasver. V apríli v liste Černákovi oznámil, že sa vzdáva predsedníctva strany.